Deň 1.

Je štvrtok, 26.11. a ja si na svoju časť testu preberám nový Hyundai i30 N-Line. Takto to u nás funguje bežne. Prvú polovicu týždňa si auto užíva Paťo, ktorý následne spracuje fotky a videá a druhá časť týždňa je moja, aby som vôbec vedel, o čom mám písať. Bola by frajerina písať testy našich rozsahov bez toho, aby som v aute aspoň sedel. Možno sa nájde aj taký Budha medzi nami. Ja ním však nie som.

Túto novinku som veru očakával dlhšie. Pred-facelift úspešného modelu i30 sme mali u nás v redakcii viac-krát a zároveň sa mi tak symbolicky spája aj s našimi začiatkami. Bola to práve úplne nová i30-ka, ktorá v roku 2016 započala našu dráhu testov áut. Mám na ňu pekné spomienky. Celé dva dni cez víkend sme nerobili nič iné, len sa vozili po okolí Trnavy a užívali si ten pocit, že nám niekto požičal auto. Vtedy sme ho mali vďaka jednému dílerovi, ktorý nám natoľko dôveroval, že nám požičal svoju vlastnú predvádzačku. A to všetko ešte v časoch, keď sme mali sotva 5 článkov a pár ľudí na Instagrame.

Prešli však styri roky a ja aktuálne sedím v už facelifte tejto našej nostalgie. Dokonca nám to chronologicky pekne padlo vhod. Len pred dvomi dňami mi FB pripomenul spomienku spred roka, kedy sme mali na test Hyundai i30 Fastback N-Line s 1.4 T-GDi a s DCT prevodovkou.

Vráťme sa však k tomu, na čo tu sme. Úplne prvé pocity z auta mám veľmi príjemné. Hlavne po tej dizajnovej stránke a po prvom pohľade na novú prednú masku. Fastback N-Line sa na mňa pozerá a vôbec mu jeho výraz neverím. Je ako pes, ktorý cerí svoje zuby, ale nevieš, či kusne, alebo sa ťa len bojí. Presne to je výraz faceliftu v N-Line. Obrovská predná maska pohltila všetky zvyšné dizajnové prvky a nový vzhľad svetiel si všímam až po pár minutách. Na tieto svetlá sa mi dokonca hodí aj jeden emotikon, ktorý ma hneď napadol: >_<. Vôbec neviem, čo znamená, no odteraz ho budem používať na označenie svetiel novej i30-ky.

 

 

Nemám však čas sa zamýšľať nad svetlami i30-ky. Idem práve z kancelárie a som hladný, tak sa potrebujem niekde najesť a následne budem mať okno dve hodiny, kedy bude čas na to, si poriadne i30-ku obzrieť. Prvý dojem z jazdy mám dobrý. To je fajn štart. Nový motor je tichý, inteligentná prevodovka ma zatiaľ nejako politicky neprehovára a zvyšok mi príde veľmi známy. Hádžem do seba kuracie teryiaki na stojáka pri čínskom bistre a sadám naspäť do auta. Je špinavé ako baník a tak si zaslúži wellness v podobe aktívnej peny. Pri tomto úkone sa mi paradoxne autá veľmi dobre skúmajú.

Ak je celé auto zabalené do bielej peny, zaniknú jeho farebné prvky a na povrch vyjdú samotné krivky auta. Všímam si stále a hlavne predok, ktorý v bielom plášti ešte viac odhaľuje jeho monumentálne rozmery. Hlavne teda maska, na ktorú by sa len veľmi ťažko hľadalo dostatočne veľké rúško. Okrem toho som si však utvrdil, že Fastback ma sexi riť. Určite nie viac, ako moja frajerka, no na parkovisku vynikne medzi bežnými autami najviac. Až vtedy som si všimol a uvedomil, že okrem predného nárazníku a predných svetiel sa na aute neodohrala žiadna iná zmena. Prebehol som auto ešte po Trnavskom obchvate, aby som ho trochu osušil a zároveň vyskúšal kapacitu pľúc nového motora. Aspoň na rýchlo. Jeho ťah sa mi zdá prijateľný a zmenu oproti predchodcovi je určite cítiť. K tomu sa však prvý deň vyjadrovať nechcem. Počkáme si pár dní.

 

Deň 2.

Máme tu deň druhý. Možno mi neveríš, ale reálne fakt si dávam námahu spisovať postupne každý jeden deň v prítomnom okamihu s autom. Vstávam skoro ráno, čaká ma celkom perný deň. Po pohľade cez žalúzie okna som zazrel i30-ku jemne odetú do námrazy, ktorú získala cez noc. Aj tá jej dokonca svedčí, dúfam však, že nebudú primrznuté tesnenia od vody zo včerajšieho umývania. Prichádzam teda k autu a v momente sa automaticky odklápajú spätné zrkadlá. Tie primrznuté nie sú, dobré znamenie. Stlačením už historicky pôsobiaceho tlačítka bezkľúčoveho odomykania na kľučke vstupujem do auta. Po zatvorení dverí si ma športové sedačky prisunú bližšie k volantu, keďže si zapamätali moju pozíciu. Stláčam spojku, štartujem a nič. Skúšam ešte raz so stlačením brzdy a zlyhanie sa opakuje. Zisťujem, že aby auto naštartovalo, musí vodič splniť tri podmienky. Stlačiť spojku, brzdu a mať zaradený neutrál zároveň. Inak stláčate to tlačítko beznádejne.

Po treťom, úspešnom pokuse sa rozbieham. Teda to bol môj pôvodný zámer. Kým mi to neskapalo. Vnútri v hlave sa smejem sám sebe, no zároveň mi je trápne. Nemám predsa vodičák týždeň, aby sa mi stávali takéto blbosti. Nenechávam sa zahanbiť, nikto ma nevidí, frčím preč. Studený benzínový motor nedáva o sebe nijako vedieť. Kúrenie je ticho aj napriek automatickému režimu. Poslušne čaká, kým sa motor spamätá zo zimy, nech mu neuberá teplo. Mňa zatiaľ zohrievajú vyhrievané sedačky a aj vyhrievaný volant. Len na pravú ruku, v ktorej držím radiacu páku, mi je zima. 5 kilometrová, 7 minútová jazda po meste zohriala motor na niečo viac cez 50 stupňov. K slovu sa v tomto momente začalo hlásiť kúrenie a teplo z výduchov. Díky, už mi netreba. Zima mi však nebola.

 

 

Stlačením toho istého historicky pôsobiaceho tlačítka zamykania sa dostávam preč od auta. Dnes mám za úlohu zistiť o tomto aute niečo viac v teoretickej rovine. Čaká ma pohovor s klientom a potom mám pár desiatok minút čas na to, pátrať po informáciách, nech nie som neznalí auta, čo mám. Pri začiatku štúdia o aute ma prvé zaujíma jeho špecifikácia. Otváram si teda stránky Hyundaiu, kde máme k dispozícii technické informácie konkrétnych testovaných áut. V zozname nachádzam PDF súbor – Hyundai i30 Fastback N-Line s EČV BT-010AV. To je naše. Teda aspoň tento týždeň.

Hyundai i30 1.5 T-GDi, 48 V, N-Line + znie celý názov dokumentu. Chýba mu ešte označenie Fastback, no podľa špecifikácie a hlavne EČV usudzujem, že som správne. Začnem od konca a teda od ceny. Cena testovaného kúsku sa zastavila na celých 24 490€. No veru, nie je to už najmenej. Auto má však relatívne slušnú výbavu, no stále to nie je vrchol ponuky. Z príplatkov má systém Safety Pack za 500€ s vylepšeným núdzovým brzdením a systémom automatického núdzového volania a samozrejme navyše je aj farba Shadow Grey, ktorá bola niekedy výhradne pre ostré N-ko za 300€.

V tej bežnej výbave nájdeme nutne Full LED svetlá, ktoré dostali veľmi sympatický svetelný podpis >_<, no nedostali ešte adapciu. Vedia sa automaticky prepínať na diaľkové a vedia staticky priesvietiť do zákruty. To je ich jediný talent. Svietia dostatočne, no v dnešnej dobe je úplne zbytočné sa venovať tomu, ako ktoré svetlá svietia. Za posledné dva roky sme nemali auto s Full LED-kami, ktoré by slabo svietilo. Chaoticky sa správal len asistent diaľkových svetiel. Ten bol schopný zapnúť diaľkové svetlá aj keď už oproti autu v diaľke cca 300 metrov išlo druhé auto. Na úseku 10 kilometrov ma vyblikali štyri autá. Neskôr som túto „asistenciu“ nechal na moju vlastnú ruku.

V cenníku vidíme aj elektricky nastaviteľné sedačky línie N. Tie sú alkantarové a aj po prvom dni tvrdím, že sú perfektné. Ideál do športového auta. Za prvé hodiny spoločného života som zistil, že sa im dá nastaviť sklon sedáku aj jeho dĺžka a to aj na mieste spolujazdca, kde sú však len manuálne. Prítomný je aj väčší 10.25“ displej, s ktorým som zatiaľ nemal moc čo dočinenia.

Pre mňa osobne však najdôležitejšia informácia, je tá o motore a prevodovke. Pod kapotou sa nám v novej i30-ke ukrýva výkonnejší derivát 1.5 T-GDi, ktorý priamo nahradil menší, 1.4 T-GDi. Nový motor dostal výkon 118 kW resp. 160 koní a krútiaci moment 253 Nm. Tento posun je v aute aj patrične cítiť a navýšenie výkonu v novej motorizácii hodnotím pozitívne. Samozrejme musím uviesť, že sa jedná o štvorvalec a nesie prídavok Smartstream G. Ide o systém vysokotlakového vstrekovania paliva do spaľovacej komory cez unikátne tvarované vstrekovače.

Motor spolupracuje s prevodovkou. Ale nie tak s hocijakou. S takou, ktorej názov keď som si prečítal, tak mi už bolo jasné, prečo mi to skapalo. Pátral som tak po webe a našiel som hneď aj poučku. Inteligentná manuálna prevodovka je nový vynález značky Hyundai/Kia, ktorú začali týmto rokom dávať do svojich áut s MildHybridnou sústavou. Vo veľmi zjednodušenom princípe ide o kompletne iné riešenie spojky, ako sme pri manuálnych prevodovkách zvyknutý. Teda z tej technickej stránky veci. Nová spojka je riešenie skrz elektro-hydraulický systém, kedy spojkový pedál je len „tlačítko“, ktorým dáva vodič impulzy do riadiacej jednotky, ktorá následne rieši prácu hydrauliky. Tento systém zabezpečuje to, že elektronicky ovládaná spojka dokáže za jazdy odpojiť prevodovku a vypnúť tak motor pre režim plachtenia. Štartér-generátor Mild-hybridného systému sa následne postará o naštartovanie motora naspäť a spojka znova o pripojenie motora.

To máme teoretickú časť dňa druhého. Pozerám na hodiny, je už sedem hodín večer. Som to v kancli teda pretiahol dlhšie, ako som plánoval. Veď je piatok. Zhasínam svetlo, beriem veci a sadám do i30-ky a mierim domov. Ráno múdrejšie večera, idem tieto informácie spracovať k Netflixu a v sobotu ráno sa o nich porozprávam priamo s autom.

 

 

 

Deň 3.

Sobota pre mňa väčšinou býva v znamení dlhého spánku, pokojného doobedia a poobedného výletu po okolí. Dnešok však bude iný. Priateľka je celý deň v práci, tak mi neostalo nič iné, len si program naplánovať sám. Dnes teda výletovať nebudeme. Vstal som skôr ako bežné sobotné ráno a odprevádzal som polovičku do práce. Na hodinkách mi svieti 7:30 ráno. Varím si čaj a v tom mi pípne Messenger. „Nejdeme na Babu?“, znie obsah správy. Vonku vylieza slnko a roztápa jemnú inoveť po chladnej noci. Prognóza dnešného počasia je taká, že by malo byť niečo málo cez 5 stupňov a slnko. „Ale však poďme, aspoň vyskúšam N-Line, tak ako by si N-Line zaslúžil.“

Oblečený som výnimočne rýchlo a o 8:10 sa stretáme pri odbočke na dedinu Borová smer Pezinská Baba. Nádrž dotankovaná do ¾, ale v hlave aj tak stopka, že dnes budem veľmi pokojný. So spojkou som sa medzičasom už spriatelil a zvykám si skôr na charakteristiku plynového pedálu v režime Sport. Tento režim inak mimo lepšiu reakciu plynu extra nastavenie vozidla nemení. Najvýraznejšia zmena je tá, že dáva automatické medziplyny pri podradení, čo je príjemnou záležitosťou. Šetrí sa tým aj spojka a aj čas pri podradení. Auto túto prácu zvládne hravo za mňa.

Okrem tejto zmeny však nepociťujem žiadnu zmenu ani v tuhosti riadenia, ani v nastavení ESP, ktoré inak ide úplne vypnúť. Auto má štandardný podvozok, čiže ani žiadna zmena tvrdosti tlmičov sa nekoná. Vo finále je teda naozaj najväčší rozdiel len v reakcii na plyn. Samotný plyn má však trošku zvláštne chovanie. Pri ostrej jazde som si uvedomil jeho jednu nie moc príjemnú vlastnosť. Po jeho pustení má istý čas odozvy a choval sa tak, akoby som ho nepustil naraz úplne, ale púšťal ho postupne. Týmto nastavením elektronika zabraňuje nepríjemnému šklbnutiu s motorom, no pri ostrej jazde je to nie moc chcený jav. Plyn si tak človek vie horšie dávkovať a musí v hlave počítať s dlhším časom.

Charakteristika nového motora 1.5 T-GDi sa úplne odhalila až na kopci. Počas týždňa je dobrým pomocníkom aj dobrým sluhom, no jeho 160 koní nie je úplne horkokrvných. V nižšom spektre otáčok je lenivý a reálny a citeľný záťah prichádza až pri 3000 ot./min. Do tohto momentu stále dúfa, že to nemyslí vodič vážne. Redline na otáčkomery je pri 6500 otáčok, no sem sa reálne nikdy nedostaneš. Obmedzovač totižto má pri 6000 otáčkach. Jeho zvuk zároveň je skôr komfortný, ako dravý. Po týchto zisteniach som ho teda ďalej už na kopci netrápil. Tomuto motoru vyslovene ostrá jazda moc nesvedčí.

 

 

A nebol to len motor, ktorý sa vyslovene môjho ostrého tempa nechytal. Samostatná manuálna prevodovka má doslova svoj vlastný rozum. Je to to, čo som písal pár odsekov vyššie. Manuálna prevodovka, ktorej spojka je ovládaná skrz elektro-hydraulický systém, nedokáže žiaľ vykázať takú rýchlosť vzopnutia, ako klasika. Hlavne pri prudkom radení smerom hore bolo citíť, že po úplnom pustení spojky, ostávala ešte chvíľku visieť. Možno aj práve toto bolo pre mňa posledné slovo NIE v ostrej jazde. Ak ten výkon človek potrebuje, tak ho tam nájde, no netreba N-Line považovať za Warm-Hatch. Čomu by som však určite nepovedal nie, je automatická prevodovka DCT. Pre tento motor je zaručene lepšou voľbou.

Povenujem sa však tým svetlým stránkam jazdných vlastností. Po nie moc úspechu na Pezinskej Babe som sa rozhodol moje kroky smerovať na Záhorie. Cez Pernek sa vydávam smer Rohožník a začínam si užívať auto čisto po stránke ovládateľnosti. Na aute máme obuté už zimné pneu o rozmere 225/45 R18, no ani to mi neprekáža v tom, aby som dal priestor podvozku. Cesta z odvrátenej strany Karpát nepatrí svojou kvalitou k ničomu extra, i30-ka sa však nedá len tak rozhodiť. Opäť sa mi potvrdilo to, že Fastback má podvozok nastavený úplne geniálne a toto je už náš tretí spoločný výlet, ktorý patrí k tým emotívnejším. Ostrejšia, no aj výletná jazda mi robí čím ďalej, tým väčšiu radosť a dostávam sa na mne obľúbené okresky v okolí Cerovej.

Musím však pochváliť systém Medziplynov. Podraďovať je rozhodne väčšou radosťou, ako preraďovať o stupeň vyššie pri “emotívnej” jazde. ESP, ABS aj riadenie je v režime Sport nastavené úplne klasicky. Nemení sa žiadna charakteristika a riadenie je oproti ostrému N-ku trošku hluché. Znakovou rečou mu teda dávam povely, no odozvu nečakám žiadnu. Volant s logom N teda jemne klame telom. No na jeho obhajobu, drží sa už tradične dobre. Rovnako tak aj hlavica radiacej páky, ktorá tiež pochádza z ostrého N-ka.

Okrem dizajnu je však najšportovejšia časť auta tá, v ktorej celý čas sedím. Teda jeho sedačky. Tie verzia N-Line rovnako vyfasovala od svojho silnejšieho bračeka a veľké logo N ich podpisuje. Ich materiál je však nový a jemne sa zmenili aj vzhľadovo. V strednej časti dostali alkantaru, ktorú naprieč lemujú dva kontrastné červené pásy, ktoré však nijako výrazné nekričia do prostredia. Sú jemne zapracované do materiálu sedačky. Ich bočné vedenie je veľmi slušné a na kategóriu auta ako je toto naozaj postačujúce. Obrovskou doménou týchto sedačiek je nastaviteľná dĺžka sedáku aj vodiča a aj spolujazdca. Sedadlám naozaj nemám čo vytknúť.

 

 

Po cca 160 kilometroch prevažne po okreskách pristávam naspäť v Trnave. Ak si odmyslím komótnu spojku a nie až tak výbušný motor, tak som si tento mini-výlet celkom užil. Motor ma presvedčil, že má naozaj dostatok sily a oproti predchodcovi 1.4 T-GDi spravil mierny posun vpred. Vypínanie a zapínanie motora ma nijako výrazne nerušilo a spokojný som vo finále ostal aj so spotrebou. Po 160 kilometrovom okruhu som sa dostal na spotrebu 6.4 litra, ale 60% mojej jazdy som využíval výkon motora a hnal ho do vyšších otáčok na okreskách. Neskôr som večer v meste spravil spotrebu 6.9 litra na 100 kilometrov a na testovacej trati okolo našich dedín v okolí som na úseku 48 kilometrov stlačil spotrebu na veľmi slušných 4.8 litra.

Mal som veru dosť tento deň. Za volantom som strávil čistého času 5 hodín a spravil dokopy 286 kilometrov po okreskách a neskôr po meste. Je na čase ubrať sa “do haján” a nechať si nedeľu na bilancovanie.

 

Deň 4.

Ráno múdrejšie večera a mám pred sebou posledný deň s i30-kou. Doobeda ma nikam ani nehne, teším sa totižto na obed. Tradičný slovenský nedeľný obed v podobe slepačieho vývaru a rezňov so zemiakovým pyré do mňa padlo v priebehu pár minút. Dávam sa dokopy a hodlám dnes točiť a fotiť i30-ku. Počasie celkom vyšlo a o 13:00 opúšťam svoje obydlie. Znova je špinavé, ako naše dane, tak musí ísť pod vodu. Volím samozrejme neinvazívnu metódu v podobe aktívnej peny, ktorá krásne všetku špinu z auta umyla. Je tak pripravené pred objektív. Dnes mi už nerobí problém ani spojka, nejako sme si na seba zvykli a jej iný chod si už neuvedomujem. Presúvam sa teda cez jednotlivé mne obľúbené lokácie a mám zatiaľ čas sa autu povenovať aj po tej všednej stránke.

Čas v ňom beží normálnym tempom. Nemám z neho pocit, že by vyslovene kričalo do sveta, aký má agresívny dizajn, no zároveň sa ľudia radi po ňom obzerajú. Svojim zovňajškom je iné a predok je trefou do čierneho. Teším sa už na ostré N-ko. Sklamaním je pre mňa zadná časť, ktorá nedostala žiadne zmeny. Teda nie Fastback N-Line. Ten je na vlas rovnaký, ako bol aj pred rokom. Je len v inej farbe. Táto sa nazýva Shadow Grey a nedávno bola dostupná výhradne na N-ko. Hyundai teda z unikátu spravil opciu dostupnú pre všetkých. Navyše tým, že je tu N-Line skôr ako N-ko samotné, mnoho ľudí to zmiatlo a pripísali mi automaticky 275 koní. Skutočnosť je však skoro polovičná.

Motor je veľmi dobrým sluhom, ale nemá dominantné správanie, čiže nie až tak dobrým pánom. Istý jeho talent tlmí prevodovka, tak verím, že si obháji svoju pozíciu s automatom. Jeho naladenie a prejav však v Hyundai zvládli v smere komfortu veľmi dobre. Bez problémov by som si ho vedel predstaviť aj vo väčšom Tucsone.

Po pár minútach hľadania som vzdal neoverené lokácie na fotenie a presunul sa na nám už dobre známe. Motorkári tu trénujú svoje kúsky a čerstvý vodiči, možno aj nevodiči sa tu učia jazdiť. Logistické centrum kúsok od Trnavy mi je dobrým útočiskom. Práve aj dobre vyšlo počasie a tak sa skrz objektív foťáku môžem pozerať detailnejšie na línie novej i30-ky. Všímam si výraznú a členitú prednú masku s veľmi premysleným vzorom, ktorý pôsobí robustne. Svetlá dostali staro-novú technológiu oddelených segmentov a navyše majú jeden aj pre odbočovaciu funkciu. Pripomínajú mi iné auto, no nespomeniem si vôbec aké. Disky kolies máme s rozmerom 18″ a jeho dizajn je trendový a s náznakom lúčov v tvare písmena Ypsilon. Vyzerajú však rovnako dobre. Navyše neuberajú autu komfort, čo je dôležité.

 

 

“Fotky sú, idem na video.” Dávam si na hlavu GoPro a výnimočne na prvý krát dávam náš OneTake, ktorý už môžeš nájsť na YouTube. Je mi jasné, že neobsiahnem v ňom všetko, čo by som chcel, no na jeden strih to musí byť dokonalé. Moja práca v tomto momente skončila. Balím techniku a ešte zopár minút sedím v aute uprostred cesty a scrollujem si Instagram. Počujem auto, ktoré prechádza okolo a zrejme zastavilo poblíž. Periférne vidím dve osoby ísť smerom ku mne. Policajti.

Pristavili sa, tak vystúpim, dávam si rúško a v hlave už scenár, že koľko to bude az to státie uprostred opustenej cesty. Na moje milé počudovanie si však chceli pozrieť Hyundai. Páčil sa obidvom a ani sa nečudujem. Mne sa páči tiež. Vysvetľujú mi, že musia na toto miesto chodiť častejšie, lebo tu pár krát už boli nelegálne závody a hlavne sa tu riešia niekedy aj drogy. Ubezpečil som ich, že sa nemajú čoho báť, ja som len týpek, čo sa hrá na novinára a ukazujem im fotky. Samozrejme mi veria, nepôsobím zrovna podozrivo. Slušne pozdravím a poberáme sa každý svojou cestou.

Zbehnem ešte natankovať na pumpu a večer zneužijem i30-ku ešte na rande s frajerkou. Samozrejme sme počas tejto situácie skončili len na parkovisku s McDonaldom. Vôbec mi to nevadí. A tuto by som chcel ukončiť náš test faceliftovanej i30-ky vo verzii Fastback. Týchto pár dní mi dalo nejaký názor, ktorý sa však priebežne formoval. Nemôžem povedať, že i30-ka dospela, ako sa to zvykne písať a hovoriť. Jej tvár sa len zmenila. Je to zmena k lepšiemu, no riť ostala stále taká istá. Či, ak je niečo dobré, na čo to meniť?! Nejakú novinku by si však zaslúžil aj jej zadok. Môj názor.

Zmenu však hodnotím pozitívne, aj keď sme si možno na začiatku úplne nesadli. Po subjektívnej stránke sa mi však facelift veľmi páči a to je dobrý základ pre rozvíjanie svojho vzťahu do budúcna.