“Na koho ty zahlídaš? S kým si mal minule problém frajerko?? Chceš na p**u??” Poznáš tieto slová? Ak áno, zrejme patríš buď medzi ľudí, ktorí radi vyvolávajú konflikty, alebo tie konflikty priťahujú. Nikdy som nechcel byť súčasťou takejto partie a veľa-krát som sa tak radšej dištancoval od párty, kde by som jednu z týchto viet mal počuť. Človek si však niekedy nevyberie a ľahko sa do takejto situácie dostane. Obzvlášť, keď máš celkom milých kamošov. Tento-krát som sa tak cítil paradoxne v prítomnosti auta. Prídeš na parkovisko a miestny zástupcovia tuningového klubu začnú po tebe zazerať. Nebude to ale tým, že by si mal väčšie kolesá ako oni, či nedajbože viac nálepiek. Domnievajú sa totižto, že si tam prišiel na plnokrvnom N-ku. Pravda je však iná, no na oko to vieš len ty sám a zopár okoloidúcich.

Ostrý N-bodykit pridáva tomuto autu naozaj na agresivite a bežný človek len veľmi ťažko rozozná, že sa nejedná naozaj o to ospevované N-ko. Potom sa môže stať, že sa dostaneš ľahko do konfliktu s týpkom na Octávke 1.9 TDi, ktorý to má podľa slov jeho kamarátov a zároveň podporovateľov čipnuté na 260 koní a odhadom tak 1200 (slovom: tisíc dvesto) Nm. Vyzýva ťa na šprinty, lebo že vraj machruješ, a ty budeš musieť len slušne poďakovať za výzvu a odmietnuť. Je pravda, že výkonu veľkú dávku motor nedostal, no o jeho dynamike sa ešte pobavíme. Prvá vec a tá zásadná je však dizajn.

Už isto dobre vieš, čo to ten N-line znamená. Ak si teda náš čitateľ, už pár-krát si tu u nás o N-line mohol čítať. Auto teda dostalo do vienka pozmenený exteriér s dominantnými prvkami športovej verzie N. Predný nárazník, bočne prahy a zadný nárazník spolu s výraznou koncovkou výfuku. Žiadne výnimočné kolesá, ani farebné kombinácie tu nehľadaj. Pod kapotou tiež nie je nič výnimočne v porovnaní so sesterskou značkou Kia. 1.4 T-GDi je vrcholom ponuky a s výkonom 140 koní sa radí rovnako aj na vrchol ponuky samotného Hyundaiu i30. “Len” 140 koní? Predsudky bokom, motor je tu geniálny a čoskoro vysvetlím prečo.

 

 

 

“A je po šprintoch”

Potom, čo ostal majiteľ najrýchlejšej Octavie v Trnavskom regióne sklamaný z môjho odmietavého postoja ku šprintom, som sa pohodlne presunul do nákupného centra. Uvažujem tak nad zmyslom týchto áut, prečo výrobcovia vytvárajú športovo vyzerajúce výbavy pre “plebs”, ako bežných ľudí. Je za tým snaha sa trošku odlíšiť a predsa len každý by rád mal to N-ko, no možno rodinný rozpočet mu to nedovoľuje?! Asi to je tým kameňom úrazu. A ani nie tak úrazu. Osobne by som pri kúpe i30-ky Fastback rovnako siahol po výbave N-line. Športovo vyzerajúce autá máme proste všetci radi a aj keď neponúkajú výkon vrcholových verzií, dáva to nám chlapom do ruky argument, prečo sa môžeme ísť v nedeľu pred obedom povoziť s ním na Babu. S kamošmi. A stráviť tam obed a prísť krátko pred večerom.

A práve na kľukatých cestách sa cíti Hyundai i30 Fastback N-Line ako doma. Jeho podvozok je športovým zázrakom a zvládne o hodne viac, ako je hranica zdravého rozumu. A že mu ani ten výkon nechýba. Rýchly je predsa šofér a nie auto. V prípade N-Line sa pozeráme na auto, ktoré dostalo do vienka nie len športový xicht od svojho silnejšieho brata, ale aj časť génov. Nezmyselne perfektné sedačky s bočným vedením, ktoré len tak nepustí, Michelin PS 4S, či tuhší a presnejší podvozok. Nie je taký tvrdý ako N-ko a toto presne mi vyhovovalo. Na odrezaných cestičkách hlboko nad Nitrou som strávil dve intenzívne hodiny naozaj ostrého jazdenia, kde som sa autu dostával pod kožu. Dlho nám synchronizácia netrvala a po pár kilometroch som si dokázal auto pekne nahadzovať do zákruty, kde tu som to “cutol” cez krajnicu a užíval si podmanivého správania jeho podvozku. Občas majú pre mňa autá s triezvou dávkou výkonu oveľa väčšie čaro, ako tie, ktoré ho majú viac než dosť. V takýchto situáciach si trasy síce vyberám rovnaké, no preto, aby som sa zabavil, sa musím ja viac posnažiť.

Pri hot-hatchoch sa často chlap stáva za volantom submisívnym. i30 N-Line ti to nedovolí, ak chceš byť s ním rýchly. Potenciál výkonu treba využívať naplno a okrem toho sa začneš sústrediť aj na veci ako hmota auta a zotrvačnosť a jej využitie pre tvoj prospech. Po dvoch hodinách cibrenia si svojej jazdeckej stránky som z auta vystúpil spotený asi ako ešte nikdy. “No namakal som sa veru.” Auta som mal plné ruky, ale v tom dobrom slova zmysle. Ani raz sa však nestalo, že by ma niečim nepríjemne prekvapilo. Správanie pneumatík je viac než presvedčivé a znova sa budem opakovať, že sa jedná o najlepšie pneu, aké môžeš na takéto auto obuť.  A tá spotreba, že 7.6 litra. Pff, po takejto nakladačke nie je vôbec hladný. No mne teda vyhladlo, sadám teda opäť za volant a mierim si to smer Nitra a tradične McDonald. Milujem ten hnus. Po takejto jazde obzvlášť. Rýchly život, rýchla jazda a rýchle jedlo, to ide dokopy.

 

 

Pod 6 litrov

Toľko papal, keď som išiel do Nitry veľmi pokľudnou vyklusávacou cestou. 5.6 litra mi ostalo svietiť na palubnom počítači po cca 40 kilometrovom úseku mimo mesta. Po diaľnici si vzal 6.1 litra a po meste dokázal s ochotou jazdiť niekde okolo 7 litrov. Presne som nikdy tú spotrebu neodsledoval, lebo som si ju debil vždy vymazal. Aj taký je život pisálka o autách. Poďme teda k reálnym parametrom tohto zážihového motora. Objem 1.4 litra a pomoc turba poskytujú autu výkon smelých 140 koní a krútiaci moment namerali presne 242 Nm. Neviem síce, kde vzali tie dva newton metre, ja som ich tam teda necítil. (Pokus o joke – vydaril sa?). V princípe sa však jedná o štandardný pomer krútiaceho momentu ku samotnému výkonu. Motor nie je síce nejaký silák, ale za to je veľkým prekvapením. Jeho spektrum využiteľnosti je naozaj široký a aj keď v balení N-Line neponúka tú športovú stránku na 100%, zvyšné všetky aspekty zvláda veľmi dobre. Dynamika, spotreba, kultivovanosť.

Niekde som sa už vyjadroval, že mi v ponukovej štruktúre modelu i30 chýba niečo také, ako ponúka sesterská Kia. Warm Hothatch s výkonom okolo 200 koní a automatom. 1.6 T-GDi je výborným príkladom a rovnako tak aj Kia Proceed GT. Viem si tento agregát predstaviť všetkými desiatimi práve v tejto i30-ke Fastback. Po pravde, asi by mi tam už naozaj nič nechýbalo a na moje použitie vyhľadávam presne takéto auto. Možno sa časom dočkáme aj niečoho podobného. Nebudem však predbiehať a bavme sa o tom, čo tu máme teraz.

Prácu prevodovky som už pár-krát chválil. Teraz mi neostáva absolútne nič iné, len pochváliť ju. To, že kórejský výrobcovia produkujú kvalitatívne porovnateľné autá s nemeckými je už dávny fakt. Po technologickej stránke ich rovnako dobehli, ak nie rovno predbehli. 7DCT je aktuálne jedna z najlepších dvoj-spojkových prevodoviek, ktoré nájdete v tejto kategórii auta.  Jazda s ňou bola naozaj príjemná a aj napriek tomu, že sa mnoho výrobcov poslednú dobu rozhodlo ísť smerom hydromeničových prevodoviek, prípadne tých s technikou CVT, dvojspojka od Hyundaiu má naozaj čo ponúknuť. Pri bežnej jazde je príjemne komfortná, radenie takmer necítiť a naopak pri športovej jazde dokáže ponúknuť úžasnú rýchlosť radenia. Občas sa mi síce stalo, že mi tam v zákrute hodila vysoký stupeň, no rýchly kickdown to zachránil. Ak si však radí človek manuálne pádlami pod volantom, ktoré sú mimo iné veľmi dobre tvarované, tak tam tú rýchlosť aj ponechá. Dá sa s tým vyhrať.

Čo mi však trošku chýbalo, je zvukový prejav. Ono už keď človek sadá do auta, ktoré sa veľmi nápadne podobá ostrému N-ku, čaká všeličo, len nie to, čo je reálne. Benzínová 1.4-ka neponúka takmer žiadnu zvukovú kulisu a to ani od výfuku. Je to škoda, že sa inžinieri jemne s tým nevyhrali, keď to Ceed-ka s rovnakým motorom dokáže. Iste vieš, že v redakcii jednu takúto Ceed-ku máme a keď som prvý-krát počul ako si prdí do výfuku pri preradení, bol som veľmi milo zaskočený. Rovnaký efekt som čakal aj pri N-line, no nedostavil sa. Nevadí, človek má aspoň priestor na ďalšie úpravy. Osobne by som to riešil určite, keďže strieľanie pri preradení dvojspojky mi učarovalo.

 

 

Kontroverzný kindermafián

Áno, dizajn, dizajn a dizajn. Neviem, možno som len ja divný. Od prvého momentu, ako som sa dozvedel o existencii entity N-Line, som nebol úplne zástancom, toho ako vyzerá. Mal som sám dojem toho, že je to nefér voči majiteľom ostrého N-ka, ktorí teraz vidia po cestách behať kvantum N-lajnov. Predsa len, keď si niekto kúpi i30N, chce byť v určitom slova zmysle aj jedinečný. Takto sa tá jedinečnosť vytratila. Nemôžem to však Hyundaiu mať za zle. Taká je doba. Výrobcom nejde to jedinečnosť medzi ich jednotlivými modelmi. Ide im v prvom rade o zisk a počet predaných áut. Tak sa nemôžem diviť tomu, že vznikajú výbavy ako R-Line, ST-line, N-Line, FR – ktoré sa veľmi nápadne podobajú na tie najostrejšie modely tej ktorej značky. Vypýtal si to trh, a to že sa to mne až tak nepozdáva, to nikoho nezaujíma.

Bol by som však klamal, keby tvrdím, že sa mi ten dizajn nepáči. Klasické N-ko som vychválil viac než dosť a tu mi neostáva nič iné. Čo by som však trošku zmenil, sú kolesá. Tie sú tu úplne totožné s tými, čo sa dávajú aj na bežný Fastback. Keby boli čierne, hmm to by bolo perfektné :). A to nehovorím ešte o tom, že nárazníky dovoľujú tým pádom aj mnoho možností aftermarketu, ktorý je už plný rôznych doplnkov pre ostré N-ko. Individualizácia je teda čisto na tebe.

Čo sa vybavenia týka, tak je to čisto tvoja vec a hlavne tvojho rozpočtu. N-Line si vieš kúpiť aj relatívne ochudobnený o viaceré vychytávky s halogénmi, ale zároveň ho vieš mať aj podobne nabitý, ako sme mali aj my. V princípe ponúka i30-ka stále veľmi slušnú ponuku doplnkovej výbavy a ako tak sa ešte drží konkurencie. Čoskoro môžeme čakať už pomaly aj facelift a tam verím, že sa dočkáme aj plne-digitálneho displeju namiesto budíkov. i30-ka sa už aktuálne dostala do pozície, že ani neurazí a ani nenadchne. To však nehovorím o cene. Z tej musí byť človek vždy milo prekvapený.

 

Epilóg

A čo povedať na záver. Mal som možnosť otestovať už takmer všetky i30-ky. Ťažko sa mi však hodnotí, ktorá z nich bola tá najlepšia. Jednoznačne sa mi najviac do pamäti zapísal i30N Performance, no v prevedení Hatchback. Fastback N bol tiež perfektný, no neviem prečo, nejako som si ho neužil tak, ako práve jej hatchback alternatívu. Ak sa pozriem na tie bežné verzie či už Hatch, alebo Fastback, stávam sa takým jemným schizofrenikom. Aj keď som v tomto teste napísal, že by som si vybral práve túto verziu, znova ma tak máta výbava Style. Fastbacku predsa len viac svedčí elegancia, ako športovosť, nemôžem si pomôcť. Možno aj práve preto mi viac utkvel v pamäti i30N Hatch v prípade ich portfólia rýdzej športovej verzie.

i30 Fastback N-Line je veľmi dobré auto a ponúkol mi veľa zábavy a potešenia. Keby však chcem Fastback, tak siahnem po verzii Style, a keby chcem N-Line, tak siahnem po karosárskej verzii Hatchbacku. To je však len moja osobná, avšak objektívna preferencia. Čarom dnešnej doby je to, že máš slobodu rozhodovania a môžeš si kúpiť čokoľvek budeš chcieť. Verím však, že som ti týmto testom jemne pomohol v tvojom výbere, a že to budeš mať znova o niečo jednoduchšie.

 

Cena testovaného modelu: 22 640€ s DPH

 

Plusy:
  • + CENA
  • + Športový feeling a nutkanie jazdiť rýchlejšie ako je povolené
  • + Spotreba motora
  • + Radenie 7-stupňovej prevodovky
  • + Úžasné sedačky
  • + Športovo ladený podvozok
  • + 18″ kolesá s obutím Michelin Pilot Sport 4
  • + Exteriér aj interiér N
Mínusy:
  • – Minimum dizajnových rozdielov oproti ostrému Fastback N
  • – Nemožnosť priplatenia lepšieho audio-systému (to stále platí)
  • – Chýbajúci stred ponuky (1.4 T-GDi 140k —- 2.0 T-GDi 275k)

 

Technické údaje:

Motor

Objem: 1353 ccm
Najväčší výkon: 104kw (14Ok) pri 6000 ot./min
Najväčší krútiaci moment: 242 Nm pri 1500 ot./min až 3200 ot./min

Špecifikácia vozidla

Zrýchlenie 0 – 100km/h: 9.5s
Maximálna rýchlosť: 203 km/h
Normovaná spotreba paliva (l/100km)
Mesto: 6,4 l (počas testu: 7,0 l)
Mimo mesta: 5,1 l (počas testu: 5,6 l)
Kombinovaná: 5,6 l
Objem palivovej nádrže: 50 l

Rozmery vozidla

Celková dĺžka: 4 455 mm
Celková šírka: 1 795 mm
Celková výška: 1 425 mm
Rázvor: 2 650 mm
Objem batožinového priestoru: 450 l

 

Hmotnosti a zaťaženia

Pohotovostná hmotnosť: 1 287 kg
Maximálna hmotnosť vozidla: 1 860 kg