Táto recenzia bude 3v1. Budeme sa venovať zvlášť tzv. fullke a to výbave Style s 1.0 T-GDI 48V s automatickou dvojspojkovou prevodovkou, ľudovej voľbe Comfort 1.2i s manuálnou prevodovkou a následne si tieto verzie navzájom porovnáme aby sa vám ľahšie rozhodovalo. Poprípade si viete vybrať časť ktorá vás zaujíma najviac. No verím, že si test prečítate celý.

Poznáte to, vaše staré auto dosluhuje, možno nemáte ani toľko nabehaných kilometrov ale vek sa na aute prejavuje. Tento problém sme riešili pred pár týždňami doma. Práve vtedy sa začali naskladňovať nové i20tky. Tú sme proste chceli a určite v modrej farbe s vyhrievanými sedačkami! Avšak to, akú výbavu presne by sme chceli, lepšie povedané, aká by nám stačila bola už vec druhá. U nás nakoniec padla voľba na výbavu Comfort v kombinácii s atmosférickou 1.2i. Ľudová voľba, za rozumné peniaze s jednoduchým motorom do mesta. Vďaka Hyundai Slovensko som mal však možnosť zistiť aké by to bolo, keby sme si vybrali auto z druhého konca cenníka. Už od začiatku mi však bolo jasné, že tieto dve autá síce zdieľajú rovnaký názov a krivky, no sú to 2 rozdielne autá, pre 2 rozdielne skupiny zákazníkov.

Novinárska fullka

Začneme tým najdrahším a teoreticky najlepším. Bude to najmä kvôli tomu aby ste videli koľko vecí z tejto verzie má aj obyčajná i20, ktorú budete stretávať a určite už aj stretávate na cestách najviac. Avšak testovaná výbava, to je voľba srdca. Je najkrajšia, najvybavenejšia a najrýchlejšia. Samozrejme ak opomenieme i20N. No už aj tento kúsok ukazuje, čoho je toto malé auto schopné. Ako vám môže byt už jasné po mojej prvej recenzii, milujem kopce a okrem vlastného auta na nich najradšej preháňam malé jednolitre s automatom a preto sa tomu nevyhla ani táto testovaná i20. A jasné, že sa tomu nevyhla ani Comfortka. O tom si povieme neskôr. Úplne na začiatok absolvujeme statické opisovačky.

Aj keď sa to nezdá, v porovnaní s minulou generáciou, tá nová narástla o 5 mm do dĺžky a o 30 mm do šírky. Jej tvary sú ostrejšie, modernejšie a prezentujú súčasné dizajnové moto Hyundaiu Sensuous Sportiness čo v preklade znamená zmyselná športovosť. Zadné svetlá vyzerajú pod uhlom ako písmeno N. To vytvára otázku. Bolo auto dizajnované najmä ako N a následne boli vytvorené bežné modely? Zadný difúzor spolu s prednými prieduchmi pri hmlovkách, taktiež prezrádzajú novú športovú stránku značky.

Hovorí sa, že kolesá robia auto, áno platí to aj tu. Ale viete čo robí ešte auto? Svetlá. Ja proste potrebujem atraktívny svetelný podpis, inak je pre mňa auto nezaujímavé, na ceste zaniká. Výbava Style má v cene práve LED svetlá, ktorý žiadaný podpis majú. Predné svetlá majú integrované aj denné LED svietenie a tak zaujme nie len v noci ale aj cez deň. Taktiež majú statické prisvecovanie do zákrut. Škoda, že pri dennom svietení nie sú aktívne aj zadné svetlá. Bolo by to ešte lepšie a v neposlednom rade aj bezpečnejšie. A najlepšie keby pás, ktorý ide vodorovne cez celý kufor bol tiež svetlom a nie len dizajnovou fíčurkou. Určite sa oplatí spomenúť predné hmlovky, ktoré pri nižších výbavách nie sú. Je to výsada výbav Style a Nline. Zvyšok má namiesto hmloviek denné svietenie, či už s LED technológiou alebo bežnou žiarovkou. Výbava Style je od výroby obutá na kolesách s rozmerom 17″ s pneumatikami 215/45. Auto s nimi je na naše cesty mierne tvrdšie, zato ich však oceníte v zákrutách.

Interiér. Nakoľko je i20ka B-segment, použité materiály sú, ako inak, tvrdé. Mäkčených plastov tu moc nenájdete. Výbava Style má okrem lakťovej opierky čalúnené aj výplne dverí v úrovni lakťa. Tam to však končí. Nejaké chyby spracovania sa nájdu, avšak ako celok pôsobí interiér moderne a sviežo. Aj keď zvolený Grey packet pre mňa nie je a volil by som celočierny interiér. Športovo ladené sedačky dotvárajú pocit z jazdy spolu s pomerne hrubým vencom volantu. Ten chválim, dobre sa držal, narozdiel od niektorých konkurentov v segmente. Interiér však tvoria najmä digitálne budíky spolu s 10,25″ infotainmentom. Taktiež ma potešila drobnosť a tou je, že všetky možné tlačidlá mali svoju funkciu. Testovaný model bol maximálne vybavený a tak ma nečakali žiadne záslepky. Bol to detail, ktorý mňa osobne potešil a zvyšoval celkovú úroveň auta. Vodorovné linky palubnej dosky opticky rozširujú priestor interiéru aj keď ani v skutočnosti vôbec nie je malý. V noci poteší ambientné osvetlenie. Pozor, ak ste zvyknutí na milión farebných kombinácii tak vás sklamem. Buď to svieti takto na modro alebo to svieti takto na modro. Hotovo.

Keď už som načal infotainment a technológie, budem v tom pokračovať. 10,25″ displej si zachováva tlačidlá, a aj keď sú dotykové, sú v matnom prevedení. Bola tu zvolená praktickosť pred dizajnom. Palec hore! Aj keď netvoria jednu líniu s displejom, nevystupujú a vďaka danému prevedeniu sa budete pozerať na oveľa menej odtlačkov. Tento infotainment spolu s budíkmi nájdeme od i20ku až po Santa Fe. Totožne vyzerá po Tucson. SantaFe má už ovládanie riešené inak. Sem tam bol infotainment zmätený, najmä pri rýchlom preklikávaní. Vstavaná navigácia je použiteľná a stojí za vyskúšanie. Väčšinu testu som ju využíval spolu s CarPlayom, nakoľko obrazovka umožňuje aj splitscreen. Navigácia spolu s prehrávanou skladbou bola moja stálica v rozložení obrazovky. No a čo som mal na budíkoch? Pri naštartovaní som vykonal klasické nastavenia. Štart-stop off, šport mód on. Ani nie kvôli naladeniu auta. No vzhľad budíkov k danému módu ma fascinoval. Samozrejme, vzhľad budíkov sa dá nastavovať podľa vášho priania aj bez zmeny naladenia auta. A teda „športové“ budíky môžu byť zobrazené aj v eko móde. Za spomienku stoja aj samostatné animácie pri prepínaní jednotlivých módov. Nakoľko sa za ne nemôže hanbiť ani vlajková loď značky, tak v tomto krpcovi pôsobia prémiovo. Takmer som zabudol spomenúť príplatkové audio Bosé. Pravdepodobne som ho chcel vytesniť zo spomienok. Nechápte ma zle, hrá dobre, povedal by som však, že je prebasované. To sa síce sa dá vyriešiť ekvalizérom. Ale či sa oplatí zaň priplácať? Skôr by som investoval do iného príplatku.

i20ka ponúka nadštandardnú výbavu asistentov už v základe. Výbava Style je navyše obohatená o parkovacieho asistenta pre pozdĺžne a priečne parkovanie a upozornenie na chodcov a predmety približujúce sa pri parkovaní a cúvaní. Navyše je tu možnosť priplatiť si Safety Pack+. Za 1200€ dostanete napríklad adaptívny tempomat, monitorovanie mŕtveho uhla či systém na automatické udržanie vozidla v jazdnom pruhu so sledovaním vozidla pred sebou, ktorý funguje nad moje očakávania. Avšak zvyšok asistentov je štandardom aj v bežnej verzii Comfort. To si rozoberieme v ďalšej kapitole.

Mild-hybrid. Nie je hybrid ako hybrid. No a tento má len prínosy. Neotravuje vás, pomáha vám a ešte vám aj šetrí brzdy. Niekedy však až moc. Rekuperovalo aj keď mohlo radšej plachtiť. Ako ste si už mohli všimnúť podľa názvu tak áno, testovaná fullka je vybavená benzínovým trojvalcom 1.0 T-GDI v mildhybridnej verzii s výkonom 88kW a rovných 200Nm. Spriahnutý je s automatom, konkrétne 7DCT a teda 7 stupňový dvojspojkový automat. Vďaka jeho elektrostránke v eko móde auto plachtí a teda vypína motor aj počas jazdy. Často sa však rozhodlo auto rekuperovať namiesto plachtenia, čo sa stávalo zo začiatku otravným a kontraproduktívnym. Neskôr som si zvykol radšej držať plynový pedál. Plachtenie robí žiaľ len v eko móde, čo je štandardný mód po naštartovaní. Daný mód však degraduje pocit z jazdy. V interiéri cítiť vibrácie, pretože motor prevodovka podtáča a zvýrazňuje prejav trojvalca. Pre pohodlnú jazdu odporúčam skôr režim comfort. Pre užitie si auta, aktivujte športový mód. No a keď už sme pri tom športovom móde, presuniem sa k avízovaným kopcom. Auto je pomerne tuhé, na správnej ceste si viete túto šikovnú mršku užiť vďaka ideálnemu naladeniu podvozka. Športovosť dotvárajú aj tóny výfuku, ktoré majú taký ten brblavý podtón a po riadnom zahriatí sme sem tam dokonca započuli mini „dsg (tu skôr dct) fart“. Táto športová stránka však vie byť aj žravá. Na niektorých okreskách nebol problém dostať sa na 10 litrov. Bežná športovejšia jazda vychádzala na 8 litrov na 100km, no a kombinovaná spotreba počas testu nám vyšla 7,4l na 100km. Keď už ukľudníte hormón a budete sa snažiť, spotreba sa bude hýbať tesne nad 6l na 100km. Aby som ešte nezabudol. Keď sa vložíte do riadenia a začnete využívať potenciál auta, na brzdy sa môžete spoľahnúť. Tie sú dimenzované nad očakávania. Vpredu aj vzadu sú samozrejme kotúčové. Predné brzdové kotúče sa pýšia priemerom 280mm a zadné 262 mm. Počas mojich okreskových výjazdov sa mi ich nepodarilo výrazne prehriať. Nie je to nemožné, no dá vám to zabrať. Toľko k výbave Style. Nejaké to zosumarizovanie a názor na jednotlivé autá aj ich vzájomné porovnanie nájdete na konci.

Ľudová voľba

Pri kúpe nášho auta samozrejme rozhodovali aj financie a rozum, nie len to srdce. A preto sme si cenník študovali a zisťovali, čo reálne potrebujeme a čo nie. Chceli sme aby auto bolo bezpečné s modernými asistentami, aby malo jazdný komfort a jednoduchý motor, ktorý zvládne krátke trasy s občasnými výletmi po okolí. Bolo volené ako druhé auto do práce. Prijali by sme automat, avšak s požadovaným motorom sa nakombinovať nedal. Nevadí. Problém však nastal keď sme sa chceli dozvedieť viac o výbave Comfort ako len údaje z katalógov. Testovačky u predajcov v tejto výbave neboli takmer žiadne, minimálne sme sa o žiadnej nedozvedeli. Testy na internete? Žiadne. Fotky? Detto. Ono to tak žiaľ býva, predajca aj značka samotná chce ukázať tú najdrahšiu, najvybavenejšiu voľbu a predviesť, čo všetko daný model dokáže. To úplne chápem a nás, ktorí autá testujú to teší. Avšak pre koncového zákazníka je často tento extra vybavený model buď zbytočný alebo nedosiahnuteľný. My sme to teda riskli a objednali si výbavu Comfort, aj keď sme ju vôbec nevideli. Nie je to úplne základná výbava. Neviem si však predstaviť ako by si niekto objednal výbavu s bájnou cenovkou už od a teda výbavu Classic. Možno ako firemné keď je riaditeľ riadny žgrloš. Comfortka je teda reálne najlacnejšou voľbou. My ju máme obohatenú navyše len o Winter Pack a samozrejme farbu. Pred kúpou sa nám podarilo skúsiť aspoň objednávanú motorizáciu aj keď v lepšej výbave. S tým objednávaním naslepo sme neboli jediný. Keďže na ceste som pozoroval i20tky dlhšie, všimol som si jednu vec. Drvivá väčšina má základné denné svietenie s obyčajnými žiarovkami spolu s plechovými diskami a striebornými krytmi kolies (rozumej plecháče s puklicami) čo indikuje práve výbavu Comfort.

Takmer všetko spomenuté ohľadom exteriérového dizajnu vo výbave Style platí aj tu. Comfortka je ochudobnená o chrómované lišty okolo okien, zadný difúzor spolu s prednou maskou nie sú lakované, namiesto plutvy má štandardnú anténu, no a samozrejme grafika svetiel sa líši, najmä kvôli použitej technológii. Posledným rozdielom bude obutie, Comfortku dostanete s rozmerom pneu 185/65 R15 a obuté na plechových diskoch, čo je oproti Style nie len vidieť ale aj cítiť na jazdných vlastnostiach. Aj keď zmien nie je veľa, sú to zmeny zásadné a verzie viete odlíšiť na prvý pohľad. Podobný vizuálny šok zažijete aj po prvom presadnutí z výbavy Style do výbavy Comfort. A presne vzhľadom výbava Comfort klame aj v exteriéri aj v interiéri.

Hyundai spravil z novej i20 už od základu taký analógovo-digitálny mix. Nevybehnú na vás displeje. No za jazdy na vás vybehnú technológie. Už za 11690€ máte v cene auta automatické prepínanie diaľkových svetiel, automatické udržiavanie v pruhoch, informácia o dopravných značkách, autonómne núdzové brzdenie či asistent rozjazdu do kopca. Poteší aj upozornenie na odchod vpredu stojaceho vozidla. Vďaka tomu vás auto upozorní na križovatke na možný odchod, kým sa vy budete hrať na telefóne. A nehrajme sa na to, že to nerobíte. Skritizoval by som akurát to informovanie o dopravných značkách. Nakoľko vozidlo nevie rozlišovať križovatky tak dočasne znížená rýchlosť vám na displeji zostáva aj po prerušení križovatkou. O infotainmente sa moc rozprávať nedá, je tu štandardné rádio aj s DAB príjmom a podporou prehrávania cez bluetooth. Budíky sú analógové a v strede nájdete 3,5″ monochromatický displej. Paradoxne vám vie zobrať takmer všetky informácie ako digitálna 10,25″ palubovka, s výnimkou navigácie a kompasu.

No a posledným čo mi zostáva spomenúť je ako vždy, motor s prevodovkou. Poctivá, jednoduchá atmosféra 1.2i s výkonom 84k a 117Nm. Spojený je s 5 stupňovým manuálom. Style síce hrá inú ligu, no na Comfortke sa viete zabaviť rovnako aj keď iným spôsobom. Nemôžem hovoriť o analógovej jazde, no oproti trojvalcovým oturbeným motorom s dvojspojkami tak pôsobí. Motor má na pocit viac sily práve vďaka plynulej krivke a rolu tam hrá aj váha. Je ľahšia o 100kg oproti jej plne vybavenej sestre. Keby mala rovnakú váhu, cítili by ste to. Žiaľ každého pasažiera navyše v aute cítiť. Najviac si auto užijete práve keď budete blúdiť cestami alebo šprintovať z červených sami. i20ka počas zábehu zožrala maximálne 6,4l na 100km. A to bola zabiehaná poriadne. Teraz po takmer 2000 km sa neviem dostať nad 6 litrov. Bežným úkazom na okreskách je 4,5 litra na 100. Pri mestských jazdách to činí 5,5l na 100km. Nakoľko sme pred kúpou absolútne neriešili spotrebu, takéto výkony nás veľmi príjemne prekvapili a potešili.

Fight!

No poďme porovnávať. Občas sa budem opakovať práve pre tých, čo preskočili na porovnávaciu časť. Comfortka so svojím jednoduchým no živým motorom je vhodná na krátke trasy do mesta a blízkeho okolia. Asistenčné systémy sú zamerané najmä na bezpečnosť. Dodávané obutie znesie aj nejaký ten obrubník. Zadné bubnové brzdy budú vyžadovať menej údržby. Auto sa nemusíte báť vziať aj na nejakú tú okresku nakoľko sa s ním viete dobre zabaviť, točivý motor s mušou váhou a spomínanou pevnou zadnou nápravou vie vyčariť úsmev na tvári nakoľko jej rád ujde zadok. Sám som sa o tom presvedčil či už na Fačkove alebo pri prechode cez Čičmany. Samozrejme treba mať na mysli, že je to stále atmosférická 1.2 s výkonom 62kW. Preto je zábavnejšia smerom dole z kopca ako hore. Medzi hlavné ochudobnenia oproti fullke by som určite zaradil absenciu navigácie s digitálnou prístrojovkou a zadnou kamerou. Chýbajú jej aj niektoré komfortné prvky ako parkovací asistent, stráženie mŕtveho uhla, či aktívne riadenie. Aby sme si to však nemýlili. Výbava Comfort ma aktívne udržiavanie v pruhoch a teda v prípade priblíženia sa k čiare vás auto samé navedie späť. Celé zákruty za vás vyberať však nebude. Po dizajnovej stránke je ochudobnená o LED svetlá, 17” disky či o nejaké tie chrómové doplnky. Interiér je spracovaný veľmi podobne s výnimkou dverí, ktoré sú čiastočne v koži a samozrejme chýba spomínaný infotainment a digitálna prístrojovka. Nenechajte sa však oklamať, je to moderné auto s bezpečnostnými a komfortnými prvkami a asistentmi.

Style alebo novinárska fullka. Tá ukazuje, čo dokáže malé B-segmentové auto od Hyundaiu. Navyše už aj naznačuje čoho bude Nko schopné. My ju teraz však porovnávame s jeho vlastným ja, akurát o takmer polovicu lacnejším. Preto dizajnovú stránku je zbytočné porovnávať. Za jednu Style-ku vám vyjdú 2 slabšie vybavené sestry. Comfortka aj s úplnym základom Classic. Ale áno, vzhľad je jeho najväčšia prednosť. Spolu s LED svetlami. Tie v noci na daný segment svietia famózne. Halogénové svetlá postačia no FullLEDky sú jasnou voľbou. A o tom je celá Style. B-segment bez kompromisov. Samozrejme chyby všeobecne sa na i20 nájdu. Sem tam spracovanie pokulháva. Nebavíme sa však o prémiovej značke.

No a čo by som si vybral? Ani jedno. Keby si mám vybrať i20 pre seba ako jediné auto, asi by som išiel do Nlinu. A to kvôli športovejšiemu looku, na plnohodnotné Nko teraz zabudneme. No to som ja. Najlepšou voľbou z celého portfólia i20 je práve netestovaný model Family. Motorizáciu nechám na vás. Ponúkané motorizácie by som nerozdeľoval na tú lacnejšiu a drahšiu. Sú to dve odlišné voľby s dvomi odlišnými zameraniami. 1.2ka je vhodnejšia ako druhé auto na čisto mestskú prevádzku s nízkymi nákladmi, zatiaľ čo 1.0 T-GDI môže byť vhodná aj ako jediné auto pre mladý pár, ktorý často výletuje. Mesto samozrejme zvláda ľavou zadnou, odporúčam ju však kvôli konštrukcii občas prehnať aj mimo mesto. No a prečo Family? Je to predsalen taký zlatý stred. Určite by som ju však doplnil LED svetlami spolu s Winter Packom. Budete mať moderné, technologicky vybavené auto, s ktorým sa nestratíte v noci a v zime vám nezamrzne ani zadok ani ruky. Sériové 16″ disky budú navyše vyzerať a zároveň auto nebude tvrdé. Neočakávaný záver, že?

 

Za fotky ďakujem Paťovi aka LP Photo.