Som človek s veľmi bujnou prirodzenou fantáziou. Už ako malý som si často predstavoval nezmyselné veci a moja myseľ bola mojim útočiskom a zároveň aj detským ihriskom. Vieš, ono to tak už v živote jedináčika býva. Ak som nemohol svoj voľný čas tráviť s kamarátmi, lietal som v svetoch fikcie, ktorú som si sám vymyslel a dlho aj rozjíval. Aj vďaka tomu sa možno zo mňa stal publicista, ktorý všetky svoje testy nedokáže odbiť na pár slov a viac ako samotný test si niekedy čítaš moje príbehy a myšlienky. Tentokrát ma však moja predstavivosť zaviedla na iné miesta. Miesta, ktoré sú pre nás aktuálne fikciou, no čisto hypoteticky sa na ne môžeme pozrieť aj spolu. Ešte predtým si však zaspomínam na rok 2017. Je to rok nášho vzniku a rok, kedy sme zároveň testovali prvé novinárske autá. Od vtedy prešlo už pár rokov a našimi rukami presne 100 áut! Toto zelené BMW predstavuje zároveň naše jubileum – 100-autnicu. Týmto však mierim k tomu, že aj za tak krátku dobu sa svet automobilov výrazne zmenil. Nebudem klamať, ak poviem, že sme prišli na internet v tom najlepšom, zároveň však v tom najbúrlivejšom období automobilizmu.
Schválne som pozrel do archívu a zistil, že prvé elektrifikované auto sme testovali v roku 2019, konkrétne na naše druhé narodeniny v Apríli. Rok 2017 a celý rok 2018 sme teda išli na fosílie. Zaujímavejšia štatistika následne je od Apríla 2019 doteraz. To sú ďalšie dva roky aj niečo a v našej garáži sa medzi 52 autami objavilo 17 rôznym spôsobom elektrifikovaných áut. A nespomínam ešte príchod filtra pevných častíc do benzínových motorov, či nejakú Aronu s CNG, ktorú sa tiež dá považovať za „hybrid“. Aby som sa však vrátil k podstate prvého odseku a môjho self-fiction úvodu.
Bol pekný slnečný deň a ja som odchádzal od nabíjačky, kde som nechal zaparkované BMW 330e. Odchádzal som odtiaľ nie po svojich, ale na elektrickej Bolt kolobežke a v ušiach som mal bezdrôtové sluchádla, v ktorých mi hral starý album Kanye West-a – My Beautiful Dark Twisted Fantasy. Ideálne podmienky na premýšľanie o hlúpostiach. Začal som však rozmýšlať nad tým, ako by svet automobilov vyzeral, ak by nebolo emisných noriem a sústavného tlaku „tých hore“ na znižovanie emisií a pokusov o záchranu planéty tzv. Xanaxom. Tým Xanaxom rozumej hasenie oleju vodou, alebo jednoducho povedané, vytváraním si ešte väčšieho problému so zdanlivým pocitom, že niečomu tým pomáhame. Depresiu liečíme Xanaxom a vytvárame si závislosť. Znečistenie našej planéty riešime elektrifikáciou a používame Lithium-Iónové batérie, ktoré sú produktom ťažkého chemického priemyslu a ťažbou nerastných, neobnoviteľných surovín. Tomu sa hovorí udržateľná ekológia roku 2021. Ako by svet vyzeral, keby nebolo zopár pánov, ktorý prišli s emisnými normami?!
Jednoducho. Teraz by nám nechýbali suroviny na výrobu polovodičových súčiastok, PlayStationov a ajfónov. Autá by nemali v štandardnej výbave protikolízny asistent, ani lane-assist, nemali by SOS tlačítka, stáli by o 30% menej a hlavne by ponuka motorizácii vyzerala úplne inak. Značky by malé motory robili pre atraktívnu cenu ich modelu, nie preto, že by museli. Označenie 330, by v prípade tohto modelu bolo len pre trojliter, či už benzín, alebo diesel. A v Auparku by bolo o 20 parkovacích miest viac, lebo by tam neboli nabíjačky. No a zase na druhej strane, rok, kedy prídeme o ropu, by bol skôr a ešte by nás asi z toho boleli kolená. Vďaka výraznej a agresívnej elektrifikácii si pomaličky odďaľujeme aj termín odchodu benzínu a nafty do dôchodku. Zvyšné následky nás zatiaľ trápiť nemusia. To si počká až ďalšie generácie. Bolo by však krásne, ak by sme za elektrifikáciu nepykali. Ak by autá stáli rovnako, čo pred pár rokmi. To je však už len ako dosnívaný sen a nám sa ukazuje zelená realita. Je však natoľko odstrašujúca?!
BMW je vakcínou na novú dobu
Značka BMW pre mňa vždy pri testoch znamenala obrovský rešpekt. Po týždňoch, kedy sme jazdili prémiu z Mníchova, som sa vždy tešil do svojho vlastného budget auta, ktoré nemá hodnotu, ako dvojizbový byt v Bratislave. Bola to pre mňa veľká zodpovednosť brázdiť ulice s takou hodnotou a zároveň mnohé ovládacie prvky boli pre mňa novinkou. Doba sa aj mne zmenila a pondelok, kedy som vracal tento zelený kombík, bol pre mňa veľmi náročný a museli ma od neho odtŕhať. Popri všetkých super-moderných a prehnane vybavených autách, bolo BMW pre mňa balzámom na moju oldschool dušu. BMW 330e je už model z novej generácie značky, ktorá prešla výraznou modernizáciou. Nie je to však na úkor ergonómie a prívetivosti k vodičovi. Schválne som nepovedal slovo používateľ, lebo akonáhle si kupuješ BMW, tak si jednoducho vodičom. Nie len používateľom. A ak si aj predtým nebol, auto ho z teba spraví. A to ti dávame garanciu vrátenia peňazí!
Aj keď si v mnohých ohladoch zachováva tradičné hodnoty, BMW 330e je moderným autom, ktoré nám technológie servíruje na tanier analógovým, mechanickým spôsobom. Zelená značka hovorí o jeho zelenom charaktere a jeho vegetariánskom jedálničku. Ide z dobou a potrebuje to dať patrične najavo, tak sa nehanbí si kúpiť aj drahší zelený kabátik od BMW Individual. Farba Peridot Green má cenovku takmer 6000€ a tvoja polovička sa urazí, ak jej nekúpiš aj tie nové „lobuténky“, keď si bol schopný len do farby buchnúť také lóve. Ale ty vieš, čo chceš a vieš čo je dobré. Zelená farba, aká je táto, znamená pre mňa to isté, ako pre ženy červená podrážka topánok, ktoré nie sú zrovna lacné. Je to snaha odlíšiť sa a upútať pozornosť. Akurát s tým, že v prípade nás mužov, si ju budeme menej závidieť a viac chváliť. Prosím korporáty, aby sa pekné autá robili len v zelenej farbe podobnej tejto. Očný orgazmus po prvom pohľade preskočil.
A potom otvoríš tie dvere a zbadáš kožu v odtieni Cognac. Toto keby zbadala tvoja žena, tak už naozaj nemáš na výber s tými botkami. Génius je však ten človek, ktorý toto auto špecifikoval a za mňa je to najkrajšia kombinácia, akú za posledné roky malo BMW vo svojom PR parku. GENIÁLNE! A čo tam potom, že je to plugin hybrid. Niekoľko dní som sa rozplýval len nad farebnou kombináciou. A okej, ešte aj audiosystémom, volantom, sedačkami, svetlami a to ako to jazdííííí ?
Čo sa nám však skrýva pod kapotou? Podľa zelenej značky predpokladáš správne, že tu máme spojenie ICE motora, čiže benzínového štvorvalca a elektrickej sústavy. Všetko je to však veľmi podarene zabalené, že nebyť zelených značiek a nabíjacieho portu, ani nevieš, že by to bolo elektro. Zelené značky boli skôr ako magnet na pohľady. Nie každý ten totižto vidíš takto krásne BMW so zelenými značkami. No môžem povedať, že ich na cestách pribúda. Obľúbené sú hlavne X5-ky v PHEV prevedeniach. Tých je na cestách už hojný počet.
Používateľ, otrok, majiteľ, VODIČ
Na začiatku hneď odpoviem na otázku, či by som si toto auto kúpil a prečo. Áno kúpil. Ak by mi to finančné možnosti dovoľovali, tak si pred 330i vyberiem radšej 330e a má to hneď niekoľko dôvodov. Výkonovo sú tieto dve autá na tom veľmi podobne, aj keď hmotnosť je samozrejme vyššia v prípade 330e. Pod kapotou však nájdeme rovnako objemný agregát 2.0 R4 B48, len v jednom prípade s výkonom 184 koní a v druhom s 258 koňmi. Našemu 330e však výrazne pomáha elektromotor, ktorý mu pridá naviac 113 koní. V kombinácii to teda dajú spolu na 252 koní a v xTraBooste na 292 koní na 10 sekúnd. Otázku pružného zrýchlenia sme teda parametrami už zodpovedali. Verzia 330e je oproti bežnej ťažšia o viac ako 300 kilogramov. Najväčšie sústo z tejto nadváhy si odkrojili batérie. Tie majú 12 kWh a hmotnosť 260 kilogramov. Umiestnené sú však veľmi rozumne a nijakým spôsobom nezasahujú do interiéru. Nájdeme ich prevažne pod zadnými sedačkami.
A práve to tvorí tú šoférsku stránku tohto auta. Tým, že nám v zadnej časti pribudla relatívne veľká masa, tak po jazdnej stránke nám 330e ponúka nečakanú porciu zábavy. Model 3 rady G21 má tradičnú BMW koncepciu. Čiže sériovo pohon zadných kolies, no v našom prípade xDrive s preferenciou zadnej nápravy. A aj napriek hmotnosti, tu začína sranda. Podpis inžinierov z Mníchova je hneď cítiť a ich talent maskovania hmotnosti sa im nedá zaprieť. BMW 330e je podvozkovo prekvapivo tuhé auto, ktoré sa tvári, že nevie samé koľko váži. Až kým mu neprasknú podpätky a pneumatiky neprídu o grip. Druhé prekvapenie však prichádza so stratou gripu. Nedotáčavosť vôbec neprichádza a auto sa neutrálne odsúva stranou. Teda, ak ovšem hneď nepríde pretáčavosť. Ak máme na prednej náprave položený ľahký hliníkový dvojliter benzín a na zadnú nápravu posadíme ťažké baterky, logicky nám aj na zadnú nápravu padne väčšie percento hmotnosti vozidla.
A vieš, čo ma ešte prekvapilo? Spotreba. Po celom týždni mi kombinovaná spotreba ostala na hodnote 6.4 litra na 100 kilometrov. Počas týždňa som nabíjal auto len jeden jediný krát a aj to kvôli testu dojazdu. Povedal som si, že nechcem byť otrokom nabíjačiek a chcem reálne vyskúšať plugin hybrid od BMW, či sa bude dať plnohodnotne využívať ako Hybrid. A človeče, dá sa! Manažment akumulátoru veľmi inteligentne v režime „Auto“ reguloval rekuperáciu a dobíjanie batérie. Finálny efekt následne vyzeral tak, že na trase Trnava – Bratislava s prázdnou batériou auto spravilo celých 18 kilometrov výhradne na elektrickú energiu. A to už spoznáš aj na spotrebe. V tomto mi teda tento systém vyslovene vyhovoval. Máš takmer 300 koňové auto, ktoré dokáže jazdiť so spotrebou trojvalca a zároveň sa nemusíš stať jeho poddaným. Filozofia BMW mi vždy imponovala.
Ja by som sa však rád ešte vrátil k podvozku konkrétneho kúsku. 19″ disky kolies boli zavesené na adaptívnom podvozku M. BMW je zároveň jedna z mála automobiliek, kde si rád dám aj režim Sport a nastavenie podvozku mi vyhovuje. Nestane sa z neho hulvát, ktorý má na pláne amortizovať uloženie tlmičov, čapy a silentbloky podvozka. Ako som uviedol vyššie, auto je vyslovene tuhé a veľmi mu pomáhajú v tom aj baterky. Tlmiče a pružiny samotné hrajú len druhé husle. Bez tuhej karosérie môže byť aj KW Competition a bol by na nič. BMW je vždy súbor dokonale vyladeného auta. Zaujalo ma však správanie adaptívnych tlmičov na priečnych nerovnostiach. Ak som prešiel cez spomaľovač, tlmiče veľmi rýchlo stuhli, aby sa nedostavil efekt dopruženia. Ak však auto prebehlo cez sériu nerovností, tak aj v režime Sport dokázal podvozok zjemniť svoje nastavenie pre komfortný prejazd. Je cítiť, že už majú rozum a nepracujú len pasívne na základe inputu od vodiča a tlačítka.
Až vtedy si uvedomím, že ak sadám do BMW, nebýva to len radosť z toho, že je to niečo prémiové. Tie peniaze, ktoré si človek platí navyše, sú vidieť a hlavne aj cítiť na jazdnom prejave. Jednoducho by som to popísal jedným slovom. BMW 330e jazdí veľmi – sofistikovane. Neuveriteľne všestranné auto s perfektným pocitom za jeho hrubým vencom volantu M Sport. Dokonalý posed, dokonalý výhľad, dokonalý výkon, dokonalé správanie auta a dokonalý podvozok. Niet čo dodať ani čo vytknúť. Viem si predstaviť, že bežná verzia 330i možno jazdí v zákrutách o niečo agilnejšie, hlavne v tých ostrých, no mne práve vyhovovalo, že som cítil tú hmotnosť tohto kúsku. Nie je to len bežný plugin hybrid.
#makegreengreatagain
– je movement, ktorý robí osvetu zeleno-sfarbených áut bežnému ľudu. Tento hashtag sledujem na IG už nejaký čas a pamätám si, že to bola práve Alpina B3, ktorú som veľmi dávno, ako prvú uzrel na Instagrame a vtedy som sa do zelenej farby zamiloval. Nemôže to byť však hocijaká zelená. Jej odtieň musí vychádzať, alebo byť veľmi podobnú tomu najlegendárnejšiemu. A tým je British Racing Green. Jeho história siaha až do roku 1903 a dnes sa stretáme s mnohými aranžmánmi tejto legendárnej farby. Jeden z nich sme u nás mali pred pár mesiacmi na BMW M440i s názvom Sanremo Green. Tá je bežnou farbou v ponuke modelu 4 a aj za bežný metalický príplatok. Táto trojka je však omnoho výnimočnejšia. Farba, ktorou je zahalená, nenájdete v konfigurátori a musíš siahnuť pod BMW Individual vzorkovníku. Nesie názov Peridot Green Metallic a cena sa zastavila na neuveriteľných 5168€! Je však tak nádherná, že osobne slovami neviem opísať to, ako sa mi páči. Keď budem raz veľký, chcem takúto farbu na aute aj ja. Odtienov zelenej nájdeš v BMW Individual oveľa viac, no tento trafil mne tú správnu strunu aj s čiernymi kolesami a výraznými červenými strmeňmi.
Ja sa teda idem ponoriť hlbšie do interiéru a zanalyzovať, čo sa nám dostalo sem. Možno som to už niekde spomenul, no s mojou dvojsekundovou pamäťou si to už nepamätám, že BMW ide v istom slova zmysle proti prúdu. Jazdné vlastnosti nie sú totižto jedinou záležitosťou, kde sa plne zameriavajú na šoféra a jeho komfort, no zároveň aj istotu. Značka BMW je posledná, ktorá úplne vynecháva dotykové ovládanie v interiéri. Našťastie. Všetky systémy v aute, ako BMW iDrive, klímu, či iné, ovláda vodič výhradne cez fyzické a podotýkam, dobre hmatateľné tlačítka. A aj toto riešenie sa dá spraviť moderne bez potreby experimentovať s množstvom dotykových displejov a lesklých plôch. CHVALA PÁNU BOHU za auto, ako je toto. Okrem radosti z jazdy mi poskytovalo celý čas aj obrovskú radosť z jeho ovládania. Dotykové ovládacie displeje sú cool, ale tam to končí. Na bežný dlhodobý život sú vysoko nepraktické a človek to pocíti. Čiže zbohom Mercedes, či Audi, ja chcem BMW! Bez debaty. Som toho názoru, že autá a hlavne automobilky, akou je BMW si treba vážiť, lebo príde deň, kedy v autách už tlačítka nenájdeme. Potom nám bude takéto niečo naozaj chýbať.
Nenechaj sa však zmýliť. Displeje tu máme. Sú celkom dva a s uhlopriečkami 10.25″ tvoria komorný a útulný interiér. Stredový displej nijak výrazne nevytŕča do priestoru a jemne je natočený an vodiča, za čo dávam rovnako palec hore. Pod týmto displejom nájdeme síce ešte jeden displej, no ten je vyslovene menších rozmerov, je dvojfarebný a samozrejme zobrazuje len údaje klimatizácie. Páči sa mi však jeho orientácia a uloženie medzi výduchy. Súčasťou príplatkov sú aj galvanizované ovládače. To sú tie „nerezové“ tlačítka pod displejom klímy, na dverách a za volantom. Ako čerešnička dotvárajú inak veľmi kvalitne spracovaný interiér. Samozrejmosťou je aj prítomnosť audio-systému Harman/Kardon. Ten má už tradičných 16 reprákov, ktoré sú skryté kde tu po aute. Aj na túto triedu auta je však výrazný nadštandard. O ich zvukovom prejave a celkovom odhlučnení celého auta ani nehovorím. Naozaj zážitok. V novej generácie rady 3 sa mi však páči to, ako sa dizajnéri snažili interiér „odvulgárniť“. Nápis Harman/Kardon sa totižto presunul z výškových reproduktorov na A-stĺpiku na stredotónový reprák na dverách. Vyzerá to určite decentnejšie.
Do tejto úrovne sa presunul ešte prvok ambientného osvetlenia. V iných značkách sme zvyknutí, že ambientné osvetlenie býva na dverách v hornej línii pod hranou okna. Tu ho vidíme pod úrovňou ovládania okien. Tiež veľmi zaujímavé a nie moc tradičné riešenie. Kladne môžem hodnotiť aj pozíciu Headup displeja. Ten je príjemne v zornom poli a za týždeň som si rýchlo naň zvykol. Čo si však vyslúži moje cenné slova kritiky, je stredový panel a volič prevodovky vrátane. Tento kúsok BMW sveta je o triedu horšie spracovaný, ako zvyšok auta. Nejde mi úplne pod kožu to, aby radiaci joystick pri jeho manipulácii nepríjemne zavŕzgal. To isté platí aj o tlačitkách po jeho boku. Budem veriť, že vyššie rady sú na tom o čosi lepšie. Čo sa však kvality týka, tak je to jediný neduch interiéru. Zvyšok je vyslovene tuhý a akusticky bezzávadný. Dlhšie som si len zvykal na pozíciu tlačítka štartovania. Zvyk je železná košeľa a obzvlášť pri BMW som si zvykal ťažko a dlho.
Most Valuable Player – BMW
Zatiaľ, čo iní experimentujú a hľadajú sa, BMW sa, okrem dizajnu, drží koreňov a tradícii. A nie je lepší pocit, ako vidieť v roku 2021 fyzické tlačítka v aute, či kompletne vypínateľnú elektroniku, alebo plugin hybrid bez softlimiteru. BMW 330e aj napriek jeho zeleným značkám zachovalo vo mne silnú a príjemnú emóciu, ktorá sa časom násobí. Nie je vylúčené, že konkrétne toto BMW dostane aj naše interné ocenenie auto roka 2021. Kritika sa veľmi ťažko hľadala. Osobne by som ho nabíjal len sporadicky, keby sa mi chcelo. Nie som úplne eko-friendly a kým to nie je čistá elektrika, tak ma nabíjanie moc nezaujíma. A BMW to akceptuje, odpúšťa a dokonca by som bol povedal, že ma v tom aj podporovalo.
„Natankuj ma a jazdi, ako len chceš.“ BMW teda u nás prešlo testom elektrifikácie na výbornú a veľmi mi je smutno, že sa nám neušlo BMW i8 v období, keď ešte behala v press parku značky. A už teraz sa teším na nové iPerformance vozidlá značky, či iné s označením e za trojčíslým.
[…] je citácia môjho testu BMW 330e. Tak na to zabudni. To už v prípade faceliftu neplatí. Klíma panel úplne zmizol a naspäť sa […]