B-segment hatchbackov bol kedysi miestom, kde sa diali malé, ale dôležité automobilové príbehy. Seat Ibiza, Volkswagen Polo, Ford Fiesta, autá, ktoré síce nikdy nehrali ligu veľkých snov, no o to viac formovali každodennú realitu mladých vodičov, prvé radosti z nového auta a nenápadné nadšenie z jazdy. Dnes sa však táto trieda pomaly vytráca. Nie náhle, nie dramaticky, skôr potichu, akoby ju samotní výrobcovia udržiavali pri živote už len z povinnosti, ako položku v cenníku, ktorú treba mať, ale netreba ju príliš riešiť.
O to viac ma prekvapilo, že Renault sa rozhodol ísť proti tomuto prúdu. Nové Clio neprišlo len s kozmetickým faceliftom, ale s redizajnom, ktorý si sebavedomo pýta pozornosť a dáva jasne najavo, že toto auto ešte nechce patriť do minulosti, či úvodnej ceny celej značky. A úprimne, tešil som sa naň. Podobne, ako som sa tešil v roku 2018, keď som si preberal svoju novú Ibizu FR. Auto, ktoré vtedy symbolizovalo radosť, čerstvosť a pocit, že aj „obyčajný“ hatchback môže mať charakter. Paradoxne, aj farebne si boli tieto dve autá bližšie, než by som čakal. 🙂
Aj dnes som mal ten istý pocit. Nie rutinný test, nie povinnú jazdu. Skôr tiché nadšenie z toho, že idem stráviť čas s autom, ktoré ešte stále chce byť viac než len číslom v emisnej tabuľke. Renault Clio Esprit Alpine E-Tech Hybrid tak nevstupovalo do testu ako ďalší zástupca umierajúceho segmentu, ale ako pripomienka toho, že niektoré príbehy sa ešte stále oplatí rozprávať.
Istota, ktorá sa odvážila riskovať, sa volá Clio
Súčasné Renault Clio je v roku 2026 šiestou generáciou modelu, ktorý sa zapísal do európskej automobilovej histórie výraznejšie, než si mnohí uvedomujú. Clio totiž dlhodobo patrilo medzi najpredávanejšie autá v Európe vôbec, v niektorých obdobiach dokonca stálo úplne na vrchole rebríčkov predajov. A presne v takýchto momentoch majú výrobcovia tendenciu hrať na istotu a teda nič nepokaziť, nič príliš nemeníť, len opatrne udržiavať úspešný produkt pri živote.
Renault sa však rozhodol ísť opačnou cestou. Namiesto opatrného prešľapovania na mieste zobral Clio a posunul ho ešte ďalej, nie silou revolúcie v technike, ale revolúcie v prístupe. Priniesol viac digitálneho sveta, modernejšie technológie, no zároveň niečo, čo dnes paradoxne pôsobí najodvážnejšie: dizajnovú slobodu.
Práve dizajn je totiž na novom Cliu jeho najsilnejšou zbraňou. Renault sa úplne odklonil od tej známej, mierne všednej konvencie malých hatchbackov, ktoré sa roky snažili nikoho neuraziť a tým pádom ani nikoho nenadchnúť. Nové Clio túto rovnováhu vedome porušilo. Ostré línie, sebavedomý výraz, nový svetelný podpis a celkový postoj auta pôsobia dospelo, moderne a pritom nie samoúčelne agresívne.
A úprimne, klobúk dolu pred Renaultom. V čase, keď je európsky trh zaplavený dizajnovo okopírovanými čínskymi modelmi, alebo naopak príliš hranatými a technokratickými kórejskými či európskymi autami, prichádza Clio ako príjemná výnimka. A to všetko prišlo akosi potichu. Takéto auto a takýto dizajn by si zaslúžil určite viac humbuku! Čo myslíte, kedy to nejaký číňan okopíruje?!
Renault tak z modelu, ktorý už dávno nemusel nič dokazovať, spravil auto, ktoré chce byť opäť viditeľné. A práve v tom spočíva jeho najväčšia sila.
Technika nového Clia
Technická ponuka Renaultu Clio šiestej generácie je na slovenskom trhu jasne zadefinovaná a prehľadná. Renault sa tu rozhodol nehrať sa na široké experimentovanie s paletou motorov, ale zvoliť rozumný a logický výber pohonných jednotiek, ktorý pokrýva väčšinu potrieb zákazníkov bez zbytočného chaosu v konfigurátore.
Základným spaľovacím motorom dostupným na Slovensku je TCe 115, teda prepĺňaný benzínový trojvalec s objemom 1 199 cm³. Tento agregát dosahuje výkon 84 kW (115 koní) a krútiaci moment 190 Nm, čo je na kompaktný hatchback viac než postačujúca hodnota pre každodenné jazdenie. Renault ponúka tento motor v dvoch prevodových variantoch, buď so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou, alebo s 6-stupňovou dvojspojkovou automatickou prevodovkou EDC. Práve EDC verzia pôsobí kultivovanejšie v meste, plynulejšie reaguje na rozjazdy a zároveň drží motor v efektívnom pásme pri ustálenej jazde. Na slovenskom trhu nie je dostupná LPG verzia Eco-G, takže TCe 115 predstavuje jedinú čisto spaľovaciu alternatívu v ponuke.
Vrcholom techniky a zároveň tým, čo robí z Clia technologicky najzaujímavejšie auto v segmente, je full-hybridná verzia E-Tech s kombinovaným výkonom 160 koní. Tento systém je postavený na atmosférickom štvorvalci s objemom 1 798 cm³, ktorý sám o sebe produkuje 109 koní a 170 Nm krútiaceho momentu. Spaľovací motor je doplnený o hlavný trakčný elektromotor s výkonom 49 koní a 205 Nm, pričom celý systém podporuje aj štartér-generátor s výkonom 20 koní a 50 Nm. Systémový výkon tak dosahuje 160 koní, čo sa v praxi prejavuje zrýchlením z 0 na 100 km/h za približne 8,3 sekundy, parameter, ktorý by sme ešte pred pár rokmi v B-segmente označili za nadpriemerný.
Energiu pre elektromotor dodáva lítiovo-iónová batéria s kapacitou 1,4 kWh, pričom palivová nádrž má objem 39 litrov. Celý systém je spojený so špecifickou multimódovou automatickou prevodovkou bez klasickej spojky, ktorá dokáže kombinovať jednotlivé zdroje výkonu podľa aktuálnej situácie. Práve táto prevodovka je kľúčom k charakteru hybridného Clia, riadi prechody medzi elektrickým, spaľovacím a kombinovaným režimom tak, aby bola jazda čo najplynulejšia a energeticky efektívna. Je to technické riešenie, ktoré sa zásadne odlišuje od klasických e-CVT systémov konkurencie a zaslúži si samostatnú kapitolu. Dáva to však celé zmysel?
Z konštrukčného hľadiska stojí Clio šiestej generácie na platforme CMF-B, modulárnej architektúre aliancie Renault-Nissan-Mitsubishi. Táto platforma bola od začiatku navrhnutá tak, aby vedela bez kompromisov pracovať aj s elektrifikovanými pohonmi, čo je dôvod, prečo hybrid E-Tech nepôsobí ako dodatočne „naroubované“ riešenie, ale ako prirodzená súčasť koncepcie vozidla. Výroba modelu prebieha v tureckej Burse, kde Renault dlhodobo produkuje svoje kompaktné modely pre európsky trh.
Výsledkom je technicky ucelená ponuka: na Slovensku si zákazník vyberá medzi racionálnym trojvalcom TCe 115 (manuál alebo 6-stupňové EDC) a technologicky sofistikovaným hybridom E-Tech 160. Bez zbytočných kompromisov, bez preplneného cenníka – ale s jasne definovanými charaktermi.
Technická genialita verzus mechanická realita
Ak by som mal začať jazdnú kapitolu tým najdôležitejším prvkom, ktorý definuje charakter hybridného Clia, tak je to bez debaty jeho multimódová prevodovka. Nie je to pre nás novinka, venovali sme sa jej už v minulosti v iných modeloch Renaultu a aj preto k nej pristupujem s istou dávkou rešpektu, ale zároveň kritického odstupu.
V princípe ide o štvorstupňovú robotizovanú prevodovku bez klasickej spojky, ktorá pracuje úplne inak než bežná dvojspojka alebo e-CVT systém konkurencie. Renault tu nepoužíva tradičný synchronizačný mechanizmus so spojkovým kotúčom. Úlohu „virtuálnej spojky“ supluje štartér-generátor, ktorý pri radení zosynchronizuje otáčky spaľovacieho motora s prevodovkou. Inými slovami, namiesto mechanickej spojky tu máte elektrický komponent, ktorý dorovnáva otáčky tak, aby sa jednotlivé prevodové stupne mohli zaradiť bez trhania.
Znie to technologicky elegantne a do veľkej miery aj je. Pri pokojnej jazde funguje celý systém kultivovane, prechody medzi elektrickým a spaľovacím režimom sú často takmer nepostrehnuteľné a bežný vodič si nič zvláštne nevšimne. Auto sa v meste rozbieha ticho na elektrinu, spaľovací motor sa pripája plynulo a celkový prejav pôsobí uhladene.
Problém nastáva v momente, keď od Clia začnete chcieť viac, než len efektívne presúvanie sa z bodu A do bodu B. Pri ostrejšom zrýchlení, napríklad pri predbiehaní alebo prudkom výjazde z vedľajšej cesty, sa dostaví moment preradenia, ktorý jednoducho trvá. A nie symbolicky. Hovoríme pokojne o sekunde a pol až dvoch sekundách, počas ktorých čakáte, kým prevodovka dokončí synchronizáciu a zaradí vyšší stupeň. V tom momente cítite, že výkon síce máte, ale nie je vám okamžite k dispozícii.
Z technologického pohľadu to dáva zmysel, systém optimalizuje efektivitu, chráni mechaniku a pracuje bez klasickej spojky. Z vodičského pohľadu to však nie je najintuitívnejšie riešenie, najmä ak očakávate okamžitú reakciu, akú poznáte z moderných dvojspojkových prevodoviek. A tu si dovolím povedať, že hoci Renault systém postupne vylepšoval a zjemňoval jeho reakcie, stále je cítiť, že prioritou bola efektivita, nie športový charakter.
Lenže, a to je dôležité, keď sa pozrieme na výsledok, je ťažké sa hnevať.
Tento hybrid je extrémne efektívny. Na diaľnici som jazdil za približne 4,5 l/100 km, čo je hodnota, ktorá ma úprimne prekvapila. V meste sa spotreba pohybovala okolo 5 l/100 km, pričom auto veľkú časť času fungovalo v elektrickom režime. Je to bez preháňania jeden z najúspornejších hybridov, v akých som kedy sedel. A to bez potreby externého nabíjania.
Podvozok samotný pôsobí dospelo, stabilne a komfortne naladený. Clio nehrá na tvrdosť ani na umelú športovosť, ale na vyváženosť. Riadenie je presné, predvídateľné a auto si drží stopu aj vo vyššom tempe bez toho, aby pôsobilo nervózne. V kombinácii s hybridným pohonom vzniká zaujímavý paradox, dynamické čísla (8,3 s na stovku) naznačujú svižnosť, no charakter auta vás prirodzene vedie skôr k plynulej, rozumnej jazde.
A možno práve tam tento systém dáva najväčší zmysel.
Dosť bolo prevodovky. Poďme na podvozok.
Ak multimódová prevodovka rozdeľuje názory, tak podvozok nového Clia ich naopak spája. Francúzi a najmä Renault, v posledných rokoch ukazujú, že vedia naladiť šasi spôsobom, ktorý je v tejto triede čoraz vzácnejší. A hoci sa stále bavíme o modeli postavenom na platforme CMF-B, teda na technickom základe B-segmentu, výsledok pôsobí dospelo, rozvážne a sebavedomo.
Testovaná hybridná verzia E-Tech má pohotovostnú hmotnosť približne 1 350 kg (v závislosti od výbavy sa pohybuje okolo 1,3 tony), čo na papieri nevyzerá ako extrémne nízka hodnota. No v praxi je hmotnosť rozložená veľmi príjemne a auto nepôsobí ťažkopádne. Naopak, podvozok má presne tú dávku istoty, ktorú od moderného hatchbacku očakávaš.
A práve tu je cítiť generačný posun. Toto už nie je Clio z roku 2002, kde si pri vyššom tempe cítil, že sedíš v malom aute. Nové Clio pôsobí pevne, kompaktne a hlavne stabilne. Predná náprava reaguje presne, zadná drží stopu bez zbytočného nervózneho odskakovania a celé auto sa správa predvídateľne. Pri svižnej jazde na okreskách nemáš pocit, že bojuješ s fyzikou. Skôr máš pocit, že podvozok rozumie tomu, čo od neho chceš.
Zároveň ale nie je tvrdý ani prehnane tuhý. Tlmenie je naladené komfortne, takže pri bežnom presúvaní mestom alebo po rozbitých cestách Clio nepôsobí uštipačne. Vie filtrovať nerovnosti bez toho, aby si mal pocit, že jazdíš na športovom podvozku, ktorý ťa chce presvedčiť o svojej tvrdosti za každú cenu. Je to vyváženie medzi komfortom a kontrolou a presne to robí tento podvozok tak dobrým.
Ak sa do toho oprieš viac, zistíš, že podvozok má ešte rezervu. Riadenie je dostatočne presné, náklony karosérie sú kontrolované a auto drží stopu aj v rýchlejších prejazdoch zákrut. V kombinácii so systémovým výkonom 160 koní to už dnes pôsobí svižne, no úprimne, ak by tu bol ešte o niečo dynamickejší, agresívnejšie naladený motor, Clio by vedelo veľmi slušne potrápiť aj niektoré moderné hot hatche.
A práve tu sa dostávame k jednej myšlienke. Toto šasi by si vedelo vypýtať viac. Má potenciál. Má mechanický základ, ktorý by zniesol aj ostrú verziu s výraznejším charakterom. Veľmi by som si prial, aby sa Renault raz rozhodol tento potenciál naplno využiť a vrátiť do B-segmentu niečo, čo by nieslo duch starých RS modelov, no s modernou technikou.
Dovtedy však môžem povedať jedno: ako každodenné auto, ktoré zvládne komfortnú jazdu aj svižné tempo, pôsobí nové Clio mimoriadne presvedčivo. A to je v dnešnej dobe možno väčšia pochvala než akýkoľvek marketingový slogan.
Dizajn a technológie: keď sa B-segment prestane hrať na nenápadnosť
Stačí jeden pohľad na nové Clio a je jasné, že Renault sa rozhodol úplne prestrihnúť spojenie s minulosťou. To staré, guľaté a milé Clio, ktoré si si kúpil preto, lebo „bolo pekné“, je preč. Toto je Clio, ktoré je nabrúsené, sebavedomé a vizuálne odvážne. A úprimne, v B-segmente sa dnes málokto odváži urobiť niečo takto výrazné.
Predné svetlá pôsobia, akoby to boli samostatné šošovky vystupujúce priamo z nárazníka. Nie klasické plastové telo svetlometu, ale čisté, akoby technologické oko zasadené do karosérie. Celý predok na mňa pôsobí takmer futuristicky, trochu ako Transformer, ktorý sa práve rozhodol transformovať z mestského hatchbacku na niečo oveľa vážnejšie.
Denné LED svietenie je integrované do nárazníka tak, že pri pohľade spredu vytvára grafiku, ktorá nepriamo odkazuje na logo Renaultu. Nie je to prvoplánové, nie je to lacný trik, ale je to detail, ktorý si všimneš a ktorý autu dodáva identitu.
Zadná časť je možno ešte odvážnejšia. Svetlá tu nepôsobia ako klasické jednotky s vlastným sklíčkom. Skôr ako čistý svetelný podpis zapustený priamo do karosérie, bez zbytočných plastových rámikov. Je to minimalistické, technologické a zároveň úplne iné než čokoľvek, čo sme v tejto triede doteraz vídali. Renault sa tu naozaj odhodlal k dizajnovému kroku, ktorý by si pred pár rokmi v tomto segmente nikto netrúfol spraviť.
A potom si otvoríš dvere verzie Esprit Alpine a zistíš, že exteriér bol len začiatok.
Interiér je kapitola sama o sebe. Prvé, čo ťa napadne, je otázka: „Naozaj musí toto auto stáť 28 000 eur?“ A po pár minútach si odpovieš sám, áno, musí.
Materiály pôsobia hodnotne, detaily sú premyslené a celková atmosféra kabíny je o triedu vyššie, než by si čakal od B-segmentu. Alcantara na sedadlách, modré prešívanie, detaily imitujúce brúsený titán, decentné logá Alpine, všetko spolu vytvára pocit, že sedíš v niečom špeciálnom, nie v bežnom mestskom hatchbacku. Toto auto by sa nemusilo hanbiť ani za to nosiť namiesto loga Renault vpredu logo Alpine samotnej.
Sedadlá sú výborné. Majú dostatočné bočné vedenie, no zároveň sú komfortné aj na dlhšie trasy. Pozícia za volantom je prirodzená, volant padne do ruky a ergonómia je premyslená tak, že nič nehľadáš a nič ťa neotravuje. Okrem toho, že perfektne držia telo, navyše aj geniálne vyzerajú. Tu si spomeniem na svoju Ibizu FR, ktorá mala také „sitzky“, ktoré vyzerali ako z tretej cenovej oproti tomuto.
Infotainment je moderný, rýchly a graficky čistý. Displej reaguje svižne, menu od Google je logicky usporiadané a celkový digitálny dojem pôsobí dospelo. A keď si pustíš hudbu cez audio systém Harman Kardon, zistíš, že ani tu Renault nešetril, zvuk je čistý, plný a na túto triedu nadpriemerný. Jediné čo môžem znova infotainmentu vytknúť, že stále nedokáže stabilne držať bezdrôtové Android Auto a na viacerých miestach sa vie odpojiť. Najmä v podzemných garážach.
Priestor na predných sedadlách je viac než dostatočný, vodič aj spolujazdec majú pocit vzdušnosti a komfortu. Zadná časť samozrejme reflektuje segment, no vpredu je to skutočne iná liga. Treba zvážiť vozenie väčších ľudí vpredu a menších vzadu. Auto, ktoré už vopred vyriešilo „shotgun“ :).
A poviem to úplne úprimne, nesedel som v krajšom aute B-segmentu, ako je nové Clio v Esprit Alpine. Nie preto, že by bolo najväčšie. Nie preto, že by malo najväčší displej. Ale preto, že má charakter. A ten sa dnes v tejto triede hľadá ťažšie než výkon.
Verdikt: malé auto, veľký rešpekt
Ak by som mal byť úplne úprimný, tak tomuto autu dávam 10 z 10. A nie je to hodnotenie z nadšenia po prvých kilometroch. Je to hodnotenie po tom, čo si človek prejde všetkými jeho vrstvami – technikou, jazdou, dizajnom, interiérom, efektivitou.
Ak by som mal byť pedant, možno by som ubral 0,1 bodu za multimódovú prevodovku. Stále si k sebe hľadáme cestu. Stále mám pocit, že hybridný pohon sa dá riešiť aj efektívnejšie a možno elegantnejšie, než „vymýšľať koleso nanovo“. Najmä v situáciách, keď chceš okamžitú dynamiku a reakciu bez premýšľania, či práve prebieha synchronizácia. Ale zároveň verím, že Renault presne vie, čo robí. A že toto riešenie má svoju logiku, ktorú časom ešte viac vybrúsi.
Možno by som si vedel predstaviť aj Clio TCe 115 EDC ako alternatívu pre niekoho, kto hľadá viac lineárny, mechanicky predvídateľný prejav. Možno by dlhodobo dávalo väčší zmysel pre vodiča, ktorý chce pružnosť bez špecifík hybridnej logiky. Lenže potom príde realita.
Spotreba.
A tá je absolútne dominantná. Ak hľadáš úsporné auto, ktoré dokáže jazdiť za hodnoty, aké dnes nedosahujú ani mnohé mild-hybridy, tak Clio E-Tech Hybrid je cesta. Bez nabíjania, bez kompromisov, bez nutnosti meniť návyky.
Samozrejme, treba zvážiť výbavu. 28 000 eur za B-segment už nie je malá suma. Esprit Alpine nie je lacné Clio. Ale zároveň nie je ani lacným autom v pocite, spracovaní ani technike. Dostaneš kvalitu, dizajn, audio Harman Kardon, Alcantaru, digitálny kokpit, hybridnú technológiu a podvozok, ktorý jazdí lepšie než polovica konkurencie.
A tu si dovolím povedať niečo, čo si stojím na 100 %:
Nové Clio sa dnes môže pokojne zaradiť medzi prémiové hatchbacky B-segmentu. A úprimne? Momentálne na tomto trhu nemá reálnu konkurenciu, ktorá by vedela spojiť dizajn, technológiu, efektivitu a jazdnú istotu tak presvedčivo do jedného celku.
Renault spravil niečo, čo sa dnes v tejto triede nerobí často – zobral malé auto a dal mu veľký charakter.
A za to si tých desať bodov zaslúži.
