Ako už býva zvykom, v prípade, že sa nám do rúk dostane auto so športovým potenciálom väčším, ako má elektrická kolobežka, tak sa s tým určite objavíme na Babe. Tá je našou akousi Mekkou, kam sa chodíme modliť za lepšiu budúcnosť benzínových áut a za lacnejšie semi-sliky. Zároveň je už takou nepísanou tradíciou, že nedeľa ráno patrí nám, autíčkarom. Skoré vstávanie, no prázdne cesty a krásny pohľad na vychádzajúce slnko pomedzi koruny stromov a hlavne ten apetít rozcvičiť sa inak ako Jógou, či venčením psa, je takým príjemným začiatkom našich nedieľ.

Tento-krát to bolo však o trošku výnimočnejšie, ako inokedy. Vstávanie bolo o to jednoduchšie, keď som vstával s pocitom, že ma vonku čaká i30 Fastback N, s ktorým si do sýtosti užijem kľukaté cesty našej milovanej Baby. Po dohode z večera s chalanmi z Roadlife-u sme sa teda vybrali v skorých ranných hodinách smer PKB. Ja všeobecne milujem tie krásne cesty, ktoré sa tiahnu po úbočiach Malých Karpát. Doľany, Častá, Modra – inak celkom obľúbené lokality a v bežný deň aj frekventované, v nedeľu ráno zívajú prázdnotou. Ľudia dospávajú sobotné zábavy a prebdené večery a tak skôr ako o deviatej to len málokoho vytiahne von.

Pri pripájači na Pezinok smerom od Modry sa to začína zhusťovať. Ale nie bežnými autami, no skôr tými “našimi”. Hot-hatche, malé športové kupáky alebo aj ostrejšie ladené kombíky. Každému nájdeme miesto na kopci. A tak teda začíname. Babu poznám už takmer naspamäť a jediné na čo si treba dávať v skorých ranných hodinách pozor, sú úseky v tieni stromov. Často sa tam drží vlhkosť zo skorej rannej rosy, no tento-krát nám počasie prialo. Prichádzame k prvej zástavke na PKB a vyrážame. Štafetu preberáme ako prvý a tak si v samote môžem vychutnať prázdnu Babu. Zisťujem, že cesty sú suché, dnes bude sranda. Ani neviem ako a už som hore.

Auto funguje geniálne, pohľady si získalo hneď pri výlete z poslednej zákruty, kde už všetci čakali a diskutovali. Nejak som si nemohol odpustiť zastaviť vedľa šedého Golfu. Podľa plastových späťákov usudzujem, že sa jedná o Golf Trendline. Základová nemetalická farba by rovnako sedela k tejto výbave, no ako vystupujem, všímam, že to je to Uber GTi-čko TCR. Šupa no, ale ja mám ešte v hlave nával endorfínu z posledného výbehu. Kontrolujem tlak v pneu, ten sedí, aj keď toho dezénu na predku už moc neostávalo. Čo čert nechcel, objavil sa konkurent. A asi ten najvýraznejší. Za sprievodu praskania pukotania výfuku nás vyblokoval Megane R.S. Trophy, až by si človek mohol myslieť, že sa dal tak naschvál na fotku.

 

 

Takže dvaja klasici a jeden zelenáč. Poďme teda na kopec si porovnať, kto ho má väčší. Myslím samozrejme ten výkon. N-ko Fastback 275 koní, Trophy 300 koní a automat. Každý máme jedného spolujazdca, trať nám je známa, obutie dajme tomu podobné, na N-ku v o trošku horšom stave. Jedna zákruta strieda druhú, cítim, že gumy majú už čo to za sebou, no aj tak sa nenechali zahanbiť. Letíme za sebou ako kačice na juh a či rovinka, či zákruta, stále sa držím s N-kom ako kliešť. No a grande finále, po naozaj ostrom výjazde, to vyzeralo v cieli asi nejako takto. Možno sa mi tak páčila riť toho Meganu, že som ho celý čas nechcel spustiť z očí. To N-ko ma sakra baví!!

 

 

Ešte zopár jázd, viacerí chcú povoziť, snáď sa jazda páčila, a potom už len príjemná diskusia s ľuďmi, čo zdieľajú rovnaké názory na mnohé veci. Začínal som si tak obzerať ten Golfík, a ako sme tak stáli vedľa seba, spolu s Mirom z Roadlife-u sme sa zhodli, že niet krajšej farby na auto, ako tento “primer”. Porovnávame dizajn a nevedeli sme prísť na to, kto od koho opisoval. N-ko ma lepší zvukový prejav, je zábavnejšie, no Golf má zasa výraznejší motor. Samozrejme priepastný rozdiel ceny a GTi, má krásny interiér. Ten v N-ku určite neurazí, minimálne sedačky má lepšie tvarované. Obrovské laufy, no len na jednom robia bordel. Ja mám favorita jasného, Miro takisto. Poďakujeme za fotky a za pokec, podávame si ruky a každý na tom svojom odchádza preč z kopca.

Volním tempo, prepínam sa do režimu bežnej premávky 50/90 a za sprievodu škŕkania v bruchu sa teším na nedeľný obed. Unavený, no spokojný. Ďakujeme obzvlášť Mirovi z Roadlife-u, že tento-krát to bol on, čo nás na Babu vytiahol, a že nám ochotne natočil jeho Golf na pár fotiek. Vidíme sa na kopci!

 

 

Privacy Preference Center