Po 2 rokoch sa na Jankov vŕšok vrátili preteky do vrchu. Neveril som tomu, až kým sa nezačali prípravy trate, ktorých som sa taktiež zúčastnil. Tento rok som sa zúčastnil ako traťák aj pretekov do vrchu na Ostrej lúke. Report z neho však zapadol do zabudnutia. Tak nejako sa mi nechcelo. Ja viem, shame on me.
Report z JV sa však zanedbať nedá. Nedalo by mi to spávať. Ako sa to začalo? Ako vždy, samotnému preteku predchádza veľa byrokracie, ktorej sa zúčastňuje najvyššie vedenie. Fyzické prípravy sa začínajú týždeň dopredu kosením a úpravou povrchov, ktoré sa za 2 roky zmenili na nepoznanie. Potom sa začne intenzívna príprava. Streda doobedie gumy. Okrem naloženia do dodávky a následného rozmiestnenia balíkov gúm ma čaká, ako každý ročník, ich viazanie o stĺpy. Poviem vám, aj som zabudol ako sa to robilo a prvých pár balíkov som na konci musel preväzovať. Avšak, ako sa počas pretekov ukázalo, gumy som zaviazal dobre a pričinili sa k záchrane auta nášho dvorného predjazdca Petra Hrebíčka pred jeho úplným zničením. O tom si však povieme neskôr, pri rozoberaní samotného preteku. Štvrtok prebiehal tento rok kombinovane. Nerobilo sa len depo, ale čiastočne aj trať. Priestory depa sa však začínali plniť už v stredu a počas viazania gúm mi čas ubiehal sledovaním nejedného Yarisu GR, či Lanceru Evolution X.
Štvrtok bol teda nabitý a podarilo sa nám spraviť nie len depo, ale aj časť trate. Trať sme následne dorábali v piatok. Tento ročník bol napätý, najmä čo sa bezpečnosti týkalo. Po vážnej nehode auta s traťákom na Dobšinej bola kladená zvýšená pozornosť na bezpečnosť, čo sa odzrkadlilo na menej zónach pre divákov a viacerých balíkov sena. Piatkový, ale vlastne už aj štvrtkový večer som trávil nasávaním atmosféry v depe, či sledovaním prejazdov trénujúcich pretekárov na civilných vozoch. Sám som sem tam prevetral to moje staré GTčko a tankoval som tento týždeň viac ako by som si chcel priznať. Taktiež si po tomto týždni zaslúži nové brzdy.
No a je tu víkend. Čakalo nás takmer 120 áut. Sobotné ráno je pre mnohých jazdcov kritické a to najmä na zákrute číslo 4. Na tej som tento rok bol aj ja. Nevedel som či sa radovať alebo smútiť. Po pomerne kľudnej zákrute číslo 7 spred minulých rokov som dostal zákrutu najobľubovanejšiu divákmi. A keby len tými. Veľmi radi ju majú aj pretekári. Radi tu vybehnú z trate, dostanú hodiny, či narazia do zvodidiel. Nebolo tomu inak ani tento ročník. V sobotu sme videli mnoho, mnoho chýb a nehôd. No a ľudí bolo na 4ke toľko, že na nedeľný záverečný pretek sme už nemali kam postaviť divákov. V priebehu sobotňajšieho ranného tréningu sme mali niekoľko hodín, šmykov, či rozbitý chladič. 2 nehody zo 4ky skončili na odťahovke. Na odťahovke sme tak mohli vidieť Martina Růžičku s jeho Fabiou (ktorý tam nakoniec skončil 2 krát) a Františka Kmeťa s jeho Metalexom MTX 1-03. Pri druhom sobotňajšom tréningu sa predjazdcovi vymkla 206tka spod kontroly už na stanovisku číslo 3 a skončil v stĺpe, kde našťastie, utrpela poškodenia len pežotka. Peťo sa z nehody okamžite spamätal, s chalanmi v depe zamakali a v nedeľu ráno zase Peugeot štartoval. Aj keď s provizórnymi “svetlami” dokázal že sa nevzdá a absolvoval všetky nedeľné jazdy s konkurencie schopnými časmi. Nedeľa sa niesla v oveľa kľudnejšom tempe a až na pár hodín, posunutých gúm na trati, či jednej rozsypanej prevodovky prebehli tréningy aj ostré jazdy bez problémov. V kľude sme tak mohli obdivovať jazdu nejedného profesionála. Okrem mnohých, mnohých generácií Lancerov Evolution sme mali možnosť obdivovať Fiesty, a nie, nemali pod kapotou 1.0 trojvalec, Fabie R5 či BMW E46 M3, ktorá vyzerala ako vystrihnutá zo starých častí videohry NFS. No a nakoniec by som rád spomenul Jakuba Šípku, ktorý nie len, že ukončil túto sezónu na jeho domácom kopci. Bola zároveň jeho prvou. A na trati nie len jazdil, ale si ju aj chystal. Všetkým gratulujem k úspešnému absolvovaniu pretekov do vrchu na Jankovom vŕšku a vidíme sa o rok!
Prvý krát sú v reporte aj poriadne fotky, Za tie ďakujem ako inak LP Photo
