Väčšina ľudí sa na leto tešia z jedného dôvodu.. dovolenka. No a potom sú tu takí iní, ako ja, ktorí sa celý rok tešia na 5 magických dní bez spánku, za sprievodu pískajúcich gúm, vône benzínu a hlavne úžasných kopcových špeciálov. Tento rok bol pre preteky do vrchu na Slovensku takpovediac ťažký. Prišli sme o Jahodnú a skoro aj o Pezinskú Babu, ktorú sa ako takú podarilo zachrániť, aj keď sa tam stretneme až na začiatku septembra. Verím, že to bude dobré, ako minulé roky (a dúfam že aj lepšie).
Tým čo bude, sa necháme prekvapiť, čo však bolo, je AUTOPOLA Jankov Vŕšok, o ktorom bude môj citový výlev. Pre divákov začína táto udalosť až v sobotu ráno. Pre mňa to bolo už v stredu, kedy sa začali prvé práce na trati a počas nasledujúcich dní sme cestu druhej triedy pretvorili na nefalšovanú trať. Pre predstavu, to zahŕňa naloženie každého balíka gúm a ich pripevnenie na potrebné miesta, pripnutie každého zákazu a upozornenia o stĺp (tieto tabuľky, ale aj pásky tam sú pre vašu bezpečnosť a vážne by ste ich mali rešpektovať), či umiestnenie balíkov sena, ktoré sa koná už okolo 5. hodiny ráno. Všetky tieto úkony sú robené skupinkou fanúšikov motoršportu. A nie, nikto z toho nebohatne ako si často ľudia myslia. Celá udalosť je z lásky k autám a kopcom. Preto ste na JV ešte nezažili vstupné a ak to situácia dovolí, ani nezažijete.
Prvé dva dni príprav prebiehali hladko, ako každý rok. Riskantným bol však piatkový večer. Po dokončení depa a prebratia závodných áut, sa strhla silná búrka, ktorá zapríčinila pád stromu cez celú šírku cieľa. Vďaka rýchlej reakcii sa podarilo strom odpratať. Okrem toho však museli záchranné zložky zasahovať aj pri zbytočnej a nezmyselnej nehode, ktorá zázrakom nebola smrteľná.
Sobotu začíname o 6 ráno, kedy prebiehajú školenia traťových komisárov a následné rozmiestnenie sa na jednotlivé stanoviská. Príjemným prekvapením bolo aj riaditeľské vozidlo, ktorým bol i30N Fastback. Tomu sa podrobne venoval Rišo v jeho najnovšom teste. Traťoví komisári primárne dohliadajú na priebeh pretekov. Je teda smutné, že sme sa v sobotu museli viac zapodievať neprispôsobivými divákmi, ktorí boli navyše pod vplyvom alkoholu a skákali pred autá na cestu počas súťažnej jazdy, ako samotným závodom. Vážne je tam taká nuda, že si treba počas pretekov vypiť? Kvôli takýmto indivíduám sa musel zdržovať pretek. Radšej sa však vrátim k autám.. V sobotu bola pripravená na štarte rovná stovka áut. Za spomenutie stoja určite skvosty ako Audi Sport Quattro S1, Audi Rally Quattro A2, Lancia Delta Integrale 16V či Lancia Beta Coupe. A takto by som tu mohol byť do rána. Prekvapením nebolo množstvo kusov Mitsubishi Evolution rôznych generácií, či ohlušujúcich Civicov. Zaujímavosťou bol Seat Leon TCR. Ten sa však z môjho pohľadu na kopci viac trápil, ako závodil. Svedčia o tom aj jeho časy. Vo svojej skupine bol na konci dňa porazený o desiatky sekúnd. Sobotu sprevádzalo množstvo šmykov a hodín ale aj pár nehôd. Z jednej z nich sa bude ťažko spamätávať spomínaná Lancia Beta Coupé, ktorá zažila blízky stret s kamenným pamätníkom. Absolútnym víťazom soboty sa stal Věroslav Cvrček. Navyše časom 1:48:072 ustanovil nový traťový rekord plechových áut.
Nedeľa bola z pohľadu diváka obyčajná. Autám sa prestalo šmýkať, nehôd ubudlo a počasie bolo slnečné. Jedinou väčšou udalosťou sa stal únik oleja, ktorý bol rozliaty po polke trate. Odstránenie nám zabralo vyše trištvrte hodiny. Následne musela byť vyvesená vlajka oznamujúca zmenu adhézie, kvôli posypu na trati. Prekvapivý nebol ani absolútny víťaz, ktorým bol opäť Věroslav Cvrček. Odporúčam však si pozrieť onboard záznam jeho jazdy. To čo dovádza s jeho Škodou Fabia S2000 je ukážka talentu a dlhoročných skúseností. A keď sme už pri tých skúsenostiach a škodovkách. Na druhom mieste v absolútnom poradí skončil najstarší jazdec na Slovensku, Igor Drotár so Škodou Fabia R5. Stupne víťazov uzavrel poľský jazdec Szymon Łukaszczyk na svojom monštróznom (ževraj) 700 koňovom Lanceri Evolution 5. Koniec pretekov však pre nás nebol koniec ani zďaleka. To, čo sa chystá 3 dni, musí za jeden večer zmiznúť. Vďaka bezproblémovému preteku sme mohli začať skôr, ako zvyčajne a tak sme upratovanie a sťahovanie vecí boli schopní ukončiť už pred desiatou hodinou večer. Pre predstavu, minulý rok sme finišovali o 2 hodiny neskôr.
No a takto nejak to vyzerá v zákulisí bežných pretekov do vrchu. To, že tomu musí predchádzať mnoho povolení, kontrol a papierovačiek nebudem radšej ani spomínať. Čo však chcem spomenúť je tím Združenia technických a športových činností MOTORSPORT Bánovce nad Bebravou, vďaka ktorému sme tento rok zažili už 26. ročník pretekov do vrchu na Jankovom Vŕšku. Ďakujem za úžasnú akciu a vidíme sa o rok.
*Fotky ktoré tu vidíte boli vyhotovené úplným amatérom za zlých podmienok. Ďakujem za pochopenie*
