Tento rok bola Baba zrušená. Alebo nie? Ranená breza sa zmenila na Fénixa a aj keď s omeškaním, dočkali sme sa aj tento rok. Môj prvý septembrový víkend som tak znovu stál na trati, oranžová vesta na sebe, vysielačka v ruke. Na Babe som však, narozdiel od Vŕšku, veľmi pasívny člen a som tu len traťák. To znamená príchod v piatok. V sobotu ráno odchod na trať, prežitie do večera a späť na ubytko. Nedeľa prebieha v rovnakej réžií.

A čo konkrétne sa udialo v jednotlivé dni? PRŠALO! Za to však nik nemôže, počasie si človek nevyberie. Sobotňajšiu časť preteku “odštartovalo” riaditeľské vozidlo (2019 Dodge Charger SRT 392) a zároveň aj nabudilo skalných divákov, ktorých hustý dážď neodradil. Po veľmi mokrom tréningu sa počasie ako tak umúdrilo a súťažné jazdy už prebiehali za ustálených podmienok. Ak nerátame stret zvodidiel s Feliciou Mareka Húsku, technickej poruchy Jozefa Demeho s jeho Evom či podobných maličkostí, bola sobota kľudná. Víťaz soboty nebol nik iný, ako Věroslav Cvrček zo stajne L Racing na Škode Fabia S2000. Nasledoval ho Igor Drotár so svojou Fabiou R5 DTRi. Tretie miesto v slovenských majstrovstvách obsadil František Ančík na BMW M3 E36. Za spomenutie určite stojí aj výkon Denisa Pavlíka, ktorý získal prvenstvo v kategórii Junior aj v skupine A.

V sobotu som zaspával s dobrým pocitom nakoľko mala byť nedeľa suchšia.. Ach ako som sa mýlil. V nedeľu ma zobudil dážď a vedel som, že som si robil zbytočnú nádej. Tak ako v sobotu, tak aj v nedeľu prebiehali tréningy za mokrého počasia. Kvôli potokom vody museli byť vyvesené pruhované vlajky na viacerých stanoviskách. Žiadne problémy sa však nevyskytli a nedeľný pretek prebehol bez väčších zdržaní. Súťažné jazdy skončili podobne ako tie sobotné, prvé miesto zas a znova Věroslav Cvrček. To však znamená, že máme aj celkového majstra Slovenska tejto sezóny v PAV. Týmto mu chcem pogratulovať k titulu a nech sa mu podobne darí aj ďalšiu sezónu. To, ako skončia preteky tušil snáď každý.

Na čo však boli mnohí zvedaví, bol samotný priebeh. Zmenil sa celý tím. Celý pretek bol zorganizovaný len za 3 mesiace, čo sa síce zdá ako veľa času, ale nie je. Novému vedeniu sa podarilo niečo, čo tomu starému pravdepodobne nikdy. Dodržať časový harmonogram, nenaťahovať každú malú nehodu a všetko riešiť čo najefektívnejšie. Všetko fungovalo tak, ako malo a končili sme dokonca skôr. To všetko pri príšernom počasí. Čiže moja predpoveď z reportu JV sa naplnila. Bolo to dobré, a nebyť zlého počasia, perfektné. Organizácia bola na úrovni tej z Jankovho Vŕšku, čo je veľké plus. Dúfam, že sa v rovnakom zložení stretneme na PKB aj o rok. A vás, ktorých bavia kopce a ešte ste tento rok na žiadnom preteku neboli, ešte máte šancu to zmeniť. Posledný kopcový pretek tejto sezóny sa bude konať na Ostrej Lúke. A to 28-29.9. 2019. Budem tam aj ja, avšak už len ako divák. Čaute!

*Fotky ktoré tu vidíte boli vyhotovené úplným amatérom za zlých podmienok. Ďakujem za pochopenie*