Honda v roku 2026 prišla s odvážnym autom, ktoré na dnešnom trhu prakticky nemá priameho konkurenta. Nová Honda Prelude si našťastie zo svojich predchodcov nezobrala iba meno, ale zachovala si aj tradičnú karosériu kupé. Honda tak nepodľahla novodobému trendu, pri ktorom sa mená legendárnych športových modelov minulosti objavujú na veľkých SUV či crossoveroch. Elektrifikácia sa však Prelude nevyhla. Pod kapotou pritom stále nájdeme atmosférický dvojliter, čo na prvé počutie znie v dnešnej dobe takmer až podozrivo dobre. Kde je teda háčik? Predsa nemôže byť všetko dokonalé.
Nenápadná rozhodne nie je
Prelude púta pozornosť prakticky všade, kde sa objaví. Ľudia sa za ňou otáčajú, fotia si ju a jednoducho dokáže všade, kam príde, vytvoriť príjemnú atmosféru. Veľkú zásluhu na tom má aj sýty modrý lak Racing Blue v kombinácii s výrazným zadným spojlerom. Práve zadná časť patrí medzi najzaujímavejšie prvky auta. Silueta môže z niektorých uhlov mierne pripomínať Porsche 911 a veľmi dobre funguje aj prepojená linka zadných svetiel.
Rovnako vydarene pôsobí predná časť s jednoduchým, no sebavedomým výrazom. Testovaný kus bol obutý na 19-palcových čiernych diskoch kolies, ktoré však na tmavších častiach auta trochu zanikajú. Bystrému oku neuniknú ani veľké plávajúce brzdové kotúče Brembo s modrými strmeňmi, ktoré športový charakter Prelude ešte viac zvýrazňujú. Zaujímavé porovnanie sa nám naskytlo už pri preberaní auta. Vedľa testovaného kusu stála ďalšia Prelude, tentoraz v bielom laku a bez zadného spojlera. Rozdiel bol výrazný. Kým biela verzia pôsobila pomerne nenápadne, modrý testovaný kus dával okamžite najavo, že chce byť v centre pozornosti.
Skvelé jazdné vlastnosti, ale…
Podvozok bol pre mňa veľmi milým prekvapením. Prakticky mu nemám čo vytknúť. Adaptívne tlmiče si svoju prácu odvádzajú na jednotku pri každodennom presúvaní z bodu A do bodu B, ale zároveň aj na kľukatých okreskách, kam auto s takýmto vzhľadom jednoducho patrí. Prelude pritom využíva adaptívne tlmiče odvodené od Civicu Type R a na výsledku je to cítiť. Auto pôsobí istým, ľahkým a veľmi prirodzeným dojmom.
Je však Honda Prelude skutočne športovým autom? Práve tu sa dostávame k najväčšiemu otázniku. Pod kapotou sa nachádza atmosférický dvojlitrový štvorvalec pracujúci v rámci hybridného systému e spolu s dvojicou elektromotorov. Spaľovací motor dosahuje výkon 143 koní, trakčný elektromotor 184 koní a 315 Nm, pričom maximálny výkon celej sústavy je 184 koní. Vo väčšine jazdných situácií pritom kolesá nepoháňa priamo benzínový motor. Ten pracuje predovšetkým ako generátor elektrickej energie a predné kolesá roztáča elektromotor. Systém však podľa podmienok dokáže prepnúť aj do režimu priameho pohonu spaľovacím motorom. Na každodenné jazdenie je 184 koní úplne postačujúcich. Keď však začnete využívať potenciál podvozka, veľmi rýchlo dostanete chuť na viac. Prelude si podľa mňa priam pýta výkon niekde na úrovni 250 až 300 koní. Práve vtedy by jej výborný podvozok dostal partnera, ktorého si zaslúži.
Návšteva Pezinskej Baby preto bola trochu trpkosladká. Zatiaľ čo podvozok ma očaril, pohonná sústava už takú radosť neurobila. Pri dynamickej jazde do kopca bolo cítiť, že systém nedokáže dlhodobo poskytovať rovnaký výkon a pri výjazdoch zo zákrut autu jednoducho dochádzal dych. O to väčšia škoda, pretože samotný podvozok by bez problémov zvládol podstatne viac. Pochvalu si zaslúži aj nastavenie stabilizačného systému. V športovom režime do jazdy zbytočne nezasahuje a vodičovi ponecháva dostatok priestoru. Prelude navyše ponúka režim S+ Shift, ktorý simuluje radenie ôsmich virtuálnych prevodových stupňov. Honda pritom upravuje otáčky motora, odozvu na plyn aj zvuk tak, aby bol výsledok čo najpresvedčivejší.
Samozrejme, stále ide iba o simuláciu, ale funguje prekvapivo dobre a jazde pridáva emóciu, ktorá by pri klasickom prejave hybridného pohonu chýbala. Minimálne je cítiť, že Honda sa snažila z Prelude spraviť auto pre vodiča, a nie iba úsporné kupé s atraktívnym dizajnom. Pomáha tomu aj hmotnosť. Prelude váži 1 474 kg, takže sa Honde podarilo zostať pod hranicou 1,5 tony. Na dnešné pomery elektrifikovaného auta je to veľmi slušná hodnota a za volantom ju rozhodne cítiť.
Športový vzhľad, rozumná spotreba
Moja prvá nádrž mala životnosť približne 450 kilometrov. Prelude však disponuje pomerne malou palivovou nádržou s objemom 40 litrov, takže samotný dojazd úplne nevypovedá o jej reálnej úspornosti. V meste aj na okreskách sme sa bez väčšieho snaženia dostávali na veľmi príjemných 4,5 l/100 km. Na diaľnici sa spotreba pohybovala približne medzi 6 až 7 l/100 km a ani po svižnejšej jazde na kľukatých cestách sme sa nedostali výrazne cez hranicu 8 litrov. Práve v tomto vidím jednu z najväčších predností Prelude. Vyzerá športovo, do určitej miery sa aj športovo správa, no zároveň vás pri každodennom používaní nezruinuje prevádzkovými nákladmi. Pokojne s ňou môžete jazdiť celý týždeň do práce a cez víkend si užiť dobrú okresku bez toho, aby ste pri každom tankovaní ľutovali svoje rozhodnutie.
Prekvapivo praktický interiér
Interiér Prelude ma prekvapil najmä tým, ako dobre sa v ňom žije každý deň. Sedadlá sú pohodlné, dobre držia telo a posed je príjemne nízky, presne tak, ako sa na GT-čkové auto patrí. Veľmi dobre padne do ruky aj volant, ktorý má správny tvar a veľkosť.
Pochvalu si zaslúži aj klasické fyzické ovládanie klimatizácie. Počas testu sa teploty blížili k 40 stupňom a práve vtedy som ocenil, ako rýchlo sa dokázala kabína schladiť. V čase testu mala Prelude najazdených už vyše 22-tisíc kilometrov, čo je na novinárske auto veľmi slušná porcia. Napriek tomu sa z interiéru neozývalo žiadne nepríjemné vŕzganie ani pazvuky.
O niečo horší dojem zanecháva digitálny prístrojový štít a najmä centrálny displej infotainmentu. Prístrojový štít sa ešte dá prekusnúť. Pri zmene jazdného režimu mení grafiku aj farebné prevedenie, ponúka G-meter a všetky dôležité jazdné údaje zobrazuje prehľadne. Infotainment však v roku 2026 pôsobí už citeľne zastaralo. Grafika je veľmi jednoduchá a celé prostredie neposkytuje prakticky nič, čo by človeka vyslovene zaujalo. Našťastie je k dispozícii bezdrôtový Apple CarPlay, ktorý tento nedostatok do veľkej miery zachraňuje a ponúka modernejšie aj príjemnejšie rozhranie.
Honda Prelude je na papieri štvormiestnym autom, v realite však treba zadné sedadlá vnímať skôr ako núdzové riešenie. Pre dvoch ľudí je však veľmi dobre použiteľná aj na dlhšie výlety. Kufor ponúka dostatok priestoru na bežný nákup aj dvojicu väčších cestovných kufrov, takže praktickosť rozhodne nebola pri vývoji úplne odsunutá bokom.
Jedna vec mi však pri takto štýlovom aute predsa len chýba. Bezrámové dvere. Klasické riešenie je síce praktickejšie, najmä počas zimy a mrazov, no práve Prelude by si podľa mňa zaslúžila ešte o trochu viac šmrncu. Bezrámové okná by jej charakteru kupé sedeli dokonale.
Asistenti naladení s rozumom
Samozrejmosťou sú dnes už asistenčné systémy, ktoré vyžaduje legislatíva. Nechýba sledovanie pozornosti vodiča, asistent proti vybočeniu z jazdného pruhu ani upozornenie na prekročenie rýchlosti. Ich vypínanie síce nepatrí medzi najintuitívnejšie, počas celého týždňa som však nemal potrebu niektorý z nich deaktivovať. Na rozdiel od viacerých konkurenčných značiek sú totiž nastavené pomerne tolerantne a vodiča zbytočne neotravujú pri každej drobnosti. Ako správne GT-čko ponúka Prelude aj adaptívny tempomat a spoľahlivého asistenta jazdy v pruhoch, čo výrazne spríjemňuje dlhšie diaľničné presuny. V meste zase poteší cúvacia kamera, ktorá uľahčuje parkovanie a manévrovanie v stiesnenejších priestoroch.
Prelude ma presvedčila, aj keď nie je dokonalá
Po týždni s Hondou Prelude mám z auta dobrý pocit. Nie je to čistokrvný športiak. Tých 184 koní je jednoducho miestami málo a výkonnejšia motorizácia by tomuto autu veľmi pristala. Na druhej strane má nižší výkon aj jednu výhodu. Prelude si viete užiť aj bez toho, aby ste po pár zákrutách išli nezmyselnou rýchlosťou. Podvozok funguje skvelo, auto sa pekne drží stopy a zábavu za volantom si dokážete užiť aj pri relatívne normálnych číslach na tachometri. Cez týždeň s ňou môžete normálne jazdiť do práce so spotrebou do 5 l/100 km, na diaľnici je pohodlná a cez víkend sa bez problémov vyberiete na obľúbenú okresku. Navyše dobre vyzerá, ľudia sa za ňou otáčajú a napriek karosérii kupé je na každodenné používanie praktická. Má svoje chyby, no napriek tomu som si ju počas týždňa obľúbil. Je to jednoducho príjemné GT-čko na každý deň, ktoré dnes na trhu nemá veľa podobných alternatív. A keby Honda niekedy prišla s výkonnejšou verziou, veľmi rád by som si ju opäť vyskúšal.
