Problematike bežných cestných kontrol sa už venovali mnohé média a aj verejnosť roky. Stretávame sa s tým každodenne a mali sme možnosť vyskúšať si niekoľko krát cestnú kontrolu aj my sami. Vždy ma však zaujímalo, za akým účelom policajti, či už PMJ, prípadne dopravný môžu zastaviť vozidlo na tzv. cestnú kontrolu. Neradi by sme však boli, aby si sa po prečítaní tohto článku správal k pánom policajtom arogantne. To ani neskús. Hovorí sa však, že neznalosť zákona neospravedlňuje a to platí pre všetkých rovnako. Ber teda tento článok len ako zákonmi podložené okienko, ktoré ťa má oboznámiť s touto problematikou. Určite to poznáš. Ideš po ceste, presúvaš sa s rodinkou na výlet a zrazu za tebou majáky. Vyhadzuješ teda smerovku a zastavuješ auto. Pristúpi k tebe príslušník policajného zboru SR a oznámi ti, že sa jedná o rutinnú cestnú kontrolu, aby si predložil doklady oprávňujúce vedenie motorového vozidla. S grčou v krku, či si sa náhodou nedopustil rôzneho priestupku, bez rečí vydáš doklady (vodičský preukaz, občiansky preukaz, technický preukaz a potvrdenie o poistení).

Za malý moment príde policajt naspäť, opýta sa, či si ochotný podrobiť sa dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi, prípadne, či si pred cestou požil alkoholický nápoj. Samozrejme ideš triezvy, ako každý slušný občan, tak fúkneš. 0.00 promile. “V poriadku pán vodič. Mohli by ste nám ukázať povinnú výbavu vozidla?” Samozrejme, že ukážeš. Tu sa nájde problém. Chýba reflexná vesta. Nasleduje oznámenie policajta, že za toto ti budú musieť na mieste udeliť pokutu až do výšky 60€, no tentokrát to bude len za 30€. Dajú si však na tvoje auto pozor a nabudúce to bude za plných 60€. Výlet sa predražil a celý deň má človek znechutený. Určite to hocikto z nás zažil.

Ako to teda je? Má na toto policajt právo?! Poďme pekne po rade. Policajt, teda príslušník policajného zboru Slovenskej republiky je pri výkone všetkých oprávnení v postavení štátneho orgánu. Na jeho činnosť a úkony musíme teda nazrieť do samotnej Ústavy Slovenskej republiky. Čl. 2 ods 2 našej ústavy totiž hovorí o tom, že príslušník policajného zboru, teda štátny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon tieto oprávnenia síce policajtovi priznáva, no nemôže ich vykonávať podľa vlastného uváženia a svojvoľne. Čiže aj zastavenie vozidla sa musí opierať o formálny výklad zákona o cestnej premávke.

Práve účelom tohto zákona nie je náhodné zastavovanie vozidiel a vykonávanie cestnej kontroly podľa vlastnej úvahy policajta, napr. ako v našom príklade, či má vodič pri sebe reflexnú vestu, alebo či nepožil alkohol pred jazdou. Čiže už v tomto momente, ak policajt zastaví vodiča podľa vlastnej úvahy a nie na základe celoštátne prebiehajúcej akcie, či na základe porušenia predpisu vodičom, nekoná v medziach zákona. Ako však policajt zistí, či vodič vozidla nepožil pred jazdou alkohol, keď ho nemôže len tak svojvoľne zastaviť? No jednoducho. Policajt musí mať dôvodné podozrenie z požitia alkoholu na základe vodičovho správania. Čiže ak nevyhodí smerovku, či ide neprimeranou rýchlosťou, jazdí nebezpečne od čiary ku krajnici, alebo hocijakým iným spôsobom porušuje pravidlá cestnej premávky. Až v tomto momente môže policajt aplikovať svoje postavenie štátneho orgánu a vozidlo zastaviť. Musí mať na to každopádne jeden z týchto dôvodov. Samozrejme tých dôvodov môže byť omnoho viac, no musia byť zákonne preukázateľné.

Ak to tak nie je a policajt zastaví vozidlo na “rutinnú cestnú kontrolu”, dopúšťa sa tak nie len chybného výkonu práva, ale aj protiústavného konania. Práve ústavou je každému občanovi garantované právo a sloboda a práve bezdôvodným zastavením vozidla pri výkone činnosti policajt do týchto práv a slobôd bezprostredne zasahuje.

Ak sa však už vodič dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky, tak príslušný štátny orgán má právo vykonať služobný zákrok podľa zákonu § 9 ods. 3 zákona o Policajnom zbore. Aj tu sú však isté obmedzenia. V prípade, že vodiča zastavia za nefungujúce osvetlenie EČV, nemôžu mu zisťovať zároveň prítomnosť alkoholu v krvi, ak však na základe vodičovho správania nemajú dôvodné podozrenie. Na základe tohto porušenia pravidiel cestnej premávky by to znova bolo len svojvoľné rozhodnutie policajta a zasahoval by tak do práv občana.

Sú však viaceré prípady, kedy musíme aj rutinnú cestnú kontrolu akceptovať a pretrpieť. Ak je napríklad vyhlásená celoštátna akcia na kontrolu povinnej výbavy, tak nám budú policajti kontrolovať len povinnú výbavu. Ak je náhodou vyhlásené mimoriadne pátranie po nejakej osobe, môžeme sa stretnúť so zastavením vozidla za účelom preverenia totožnosti. Vždy však musí byť tento úkon vopred policajtom oznámení vodičovi. Slovo rutinná cestná kontrola zákon teda nepozná.

Každá minca má však dve strany. Toto nie je samozrejme návod na argumentovanie s príslušníkmi PZ, ani ich buzeráciou. Nie raz som sa však osobne stretol s tým, že policajt zneužíval svoje postavenie štátneho orgánu a po bezdôvodnom zastavení vozidla z toho spravil pátranie po nedostatkoch, len aby inkasoval pokutu. A s týmto stotožnení samozrejme nie sme. Vždy to je však o jednotlivcoch. Drvivá väčšina policajtov je čestná a nie je ani potreba argumentovať tým, že na zastavenie vozidla nemali dôvod. A obrazne povedané, všade sa nájde čierna ovca. Žiaľ stále platí, že medzi vodičmi je tých čiernych oviec neúmerne viac, ako hocikde inde.

 

 

P.S.: nič z vyššie uvedených informácii nie je len domnienka autora tohto článku. Každá informácia je podložená slovenskými zákonmi, prípadne súdnou praxou z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR: rozhodnutie č. 1, rozhodnutie č. 2

zdroj: pravnenoviny.sk, slov-lex.sk, nsud.sk