Prológ
BMW iX3 50 xDrive prišlo do našej redakcie ako prvý zástupca novej triedy. Alebo ak chcete, ako prvý skutočný výtvor BMW ukázať, že elektrická budúcnosť nemusí byť len o veľkej batérii, rýchlom nabíjaní a displejoch, ale hlavne o identite. O tom, že značka stále vie, kto je. Len si na to musela chvíľu zaspomínať.
BMW mám rád už roky. Aj preto som veľmi pozorne vnímal všetky jeho posledné počiny. A povedzme si úprimne, kontroverzia tejto značke nikdy neškodila (a hlavne nesmrdela). Práve naopak. Lenže za poslednú dekádu sme videli naozaj všeličo. Veľké ľadvinky, malé ľadvinky, vertikálne ľadvinky, futuristické experimenty, zvláštne proporcie, ostré hrany, svalnaté SUV aj dizajnové rozhodnutia, pri ktorých človek chvíľu rozmýšľal, či sa pozerá na odvahu, hlúposť dizajnérov alebo na skupinovú krízu identity.
BMW akoby posledné roky skúšalo, čím chce byť. Raz chcelo šokovať, raz pôsobiť futuristicky, raz luxusne, raz agresívne, raz úplne inak než včera. Skákalo z modelu na model, z nálady do nálady, z jednej dizajnovej filozofie do druhej. A celé to občas pôsobilo ako značka, ktorá sa snaží uvedomovať si svoju históriu, ale nie vždy vedela, čo s ňou má v modernej dobe robiť.
Lenže nové iX3 je iné. Toto auto vo mne prvýkrát vyvolalo pocit, že BMW si sadlo samo so sebou do miestnosti, zatvorilo dvere, prešlo si terapiou a po rokoch kriku vlastného ega, dokazovania a možno aj jemného vyhorenia konečne našlo vnútorný pokoj. Zistilo, že najlepšia cesta dopredu nemusí byť útek od vlastnej minulosti. Niekedy stačí vrátiť sa ku koreňom, pochopiť ich a nakresliť ich novým jazykom.
A presne to nové iX3 robí. Nehrá sa na retro. Nekopíruje to „staré-dobré“ BMW. Skôr z neho čerpá. Berie si jednoduchosť, čistotu, proporcie a sebavedomie, ktoré značka kedysi mala, a prenáša ich do sveta elektromobility. Nie však ako karikatúru samej seba. Ale absolútne ako nový začiatok s jasným cieľom a víziou.
Možno práve preto na mňa iX3 zapôsobilo viac, než som čakal. Nie je to len ďalšie elektrické SUV s veľkou batériou a ohurujúcim výkonom. Je to BMW, ktoré prestalo tápať. Prestalo nasilu niekomu dokazovať, že je moderné. Prestalo čmárať fixkou po whiteboarde a konečne začalo rysovať ceruzkou. Presnejšie, pokojnejšie a s jasnejšou predstavou, kam chce ísť.
Dámy a páni, vitajte pri teste nového BMW iX3 50 xDrive. Prvého zástupcu Neue Klasse. A možno aj prvého elektrického BMW, pri ktorom mám pocit, že značka po dlhej dobe našla nielen nový dizajnový smer, ale aj samú seba.
Né poprvé a né naposled
S novým BMW iX3 50 xDrive som sa prvýkrát stretol už pred pár mesiacmi. Vtedy to však nebol klasický redakčný test, skôr prvé rýchle oťukanie auta, ktoré má pre BMW otvoriť úplne novú kapitolu. Navyše priznávam, že som sa vtedy možno viac sústredil na fotky ako na samotné auto. Chcel som spraviť pekný odkaz na predchádzajúcu iX3, ktorú sme testovali pred rokmi, a preto som ju zobral k ropnému vrtu. Áno, elektrické BMW pri rope. Také malé motoristické rúhanie, ale presne také veci mám rád.
Tentokrát však už prišiel čas na normálny test. Vedel som, že po bielej špecifikácii s červeným interiérom existujú ešte ďalšie dve autá, modré a sivé. A ja som, samozrejme, túžil po sivom. Malo byť najlepšie vybavené, s balíkom M Sport Pro a panoramatickou strechou. Presne ten typ konfigurácie, pri ktorej sa ukáže novinárska nenažranosť.
Lenže potom som zbadal modré auto s bielym interiérom a bolo vybavené. Hotovo.
Tá kombinácia tmavomodrej metalízy s čistým bielym interiérom vyzerala brutálne. Naozaj brutálne. Nie takým tým nudným „prémiovým“ spôsobom, kde je všetko správne, uhladené a po piatich minútach na to zabudnete. Toto malo šťavu. Ten interiér bol naozaj biely, nie béžový, nie smotanový, nie kávovo-latte omyl, ktorý niekto v konfigurátore omylom nazval bielou. Naposledy som podobne čistý biely interiér vnímal v Tesle a tam sa mi vždy páčil. V iX3 však v spojení s tmavomodrou karosériou fungoval ešte lepšie. Prvé dojmy? Krv sa mi natlačila do miest, o ktorých sa v slušnom teste radšej nepíše.
A teraz k tomu najnutnejšiemu. BMW iX3 50 xDrive má dva elektromotory, pohon všetkých kolies a výkon 345 kW, teda 469 koní. Krútiaci moment je 645 Nm, zrýchlenie z 0 na 100 km/h trvá 4,9 sekundy a maximálna rýchlosť je 210 km/h (otestovaných). Batéria má využiteľnú kapacitu 108,7 kWh, WLTP dojazd je podľa konfigurácie až 805 kilometrov a vďaka 800-voltovej architektúre vie iX3 nabíjať výkonom až 400 kW. Z 10 na 80 percent to má byť hotové za 21 minút.
Čiže papierovo je to veľmi silné. Ale pri tomto aute som mal už po prvých metroch pocit, že samotné čísla budú len menšia časť príbehu. Pretože iX3 od začiatku na mňa nepôsobilo vôbec elektrickým dojmom. Hold, už som si asi zvykol. Ale tak ak je na čo 🙂
Život píše…
Pôvodný plán bol úplne iný. Na začiatku týždňa som si hovoril, že v nedeľu vezmem iX3 na výlet do Zlína. Mám to mesto veľmi rád. Je fotogenické, má úplne inú atmosféru ako väčšina miest v našom okolí a Baťa tam zanechal kus práce, ktorý človek cíti dodnes. Mrakodrap, továreň, centrum, celá tá priemyselná logika mesta. Ak ste tam ešte neboli, choďte. Fakt.
Lenže potom mi v strede týždňa zavolal milý pán z BMW a pozval ma na výjazd s BMW Z Roadster Clubom. A zrazu bolo po Zlíne. Piatok a sobotu sme strávili na cestách, v sobotu sme boli pri Brezne a večer ma ešte čakal koncert Stinga v Bratislave. Čiže plán bol jednoduchý: vyraziť skôr, niekde po ceste auto nabiť, prísť domov, prezliecť sa a večer byť v Bratislave. Pekná teória.
Lenže potom prišla diaľničná realita. Zápcha, čas bežal a z pohodového návratu sa veľmi rýchlo stal presne ten typ situácie, pri ktorej väčšina elektromobilov začne človeka otravovať. Nie preto, že by nešli. Ale preto, že zrazu riešite percentá, nabíjačky, rezervu, čas, spotrebu a v hlave vám beží malá Excel tabuľka plná úzkosti.
iX3 dostala skúšku ohňom. Žiadne motkanie sa po okreskách osemdesiatkou, žiadne ekologické hladkanie pedála a žiadne úchylné naháňanie desatín v spotrebe. Tempomatové tempo na diaľnici bolo často 160 až 170 km/h a tam, kde to premávka dovolila a nikoho som tým neohrozoval, som si krátko vyskúšal aj maximálnu rýchlosť. Skrátka, išlo sa tak, ako človek ide vtedy, keď nechce zmeškať Stinga.
A teraz prichádza vec, ktorá mi odpálila dekel. Po tejto približne 200-kilometrovej porcii, s ťažkou nohou, vysokým tempom a autom, ktoré rozhodne nie je žiadna pierková váha, ukazoval palubný počítač priemernú spotrebu okolo 25 kWh na 100 km. To je číslo, ktoré by som pri takomto jazdnom štýle nečakal od ŽIADNEHO elektromobilu, nieto ešte od veľkého elektrického SUV na 22-palcových kolesách. 🤯
Z Banskej Bystrice som vyrážal s batériou nabitou na 87 percent a do Trnavy som prišiel približne s 50 percentami. Čiže za rýchlu diaľničnú etapu si auto vzalo len nejakých 37 percent batérie. A práve toto bol pre mňa jeden z najväčších momentov celého testu. Nie zrýchlenie. Nie všakovaké displeje. Nie to, že má takmer 500 koní. Ale fakt, že som s iX3 mohol ísť rýchlo, normálne žiť, meniť plány a stále som nemal pocit, že ma elektromobil drží pod krkom.
A toto je podľa mňa pointa celej Neue iX3. Toto auto si nebudú kupovať ľudia, ktorí si večer pri čaji zapisujú do tabuľky, či dnes išli za 13,8 alebo 14,2 kWh. Nebudú to kupovať len ľudia s fotovoltikou na streche, batériovým úložiskom v technickej miestnosti, tepelným čerpadlom, vlastným kompostérom a vnútorným nutkaním optimalizovať si každú jazdu ako energetický audit rodinného domu.
iX3 si kúpi človek, ktorý chce sadnúť a ísť. A chce, aby to celé fungovalo bez prednášky o elektromobilite.
Áno, keď sa budete snažiť, toto auto vie jazdiť veľmi úsporne. Na okreskách sa dá dostať niekam k 13 až 14 kWh na 100 km, čo je pri takejto veľkosti úctyhodné. Lenže o tom tento test pre mňa nebol. Nechcel som z iX3 robiť laboratórne cvičenie ani zelený diplomový projekt. Chcel som vedieť, čo sa stane, keď ju použijem ako normálne auto v normálne nenormálnom týždni. A odpoveď bola jednoduchá: nič dramatické.
Veľmi dôležité je aj nabíjanie. BMW pri iX3 sľubuje nabitie z 10 na 80 percent za 21 minút a v praxi to nie je len pekná veta predajcu, ktorý chce zarobiť. Auto si vie zobrať vysoký výkon bez zbytočnej drámy, pokojne niekde v pásme 250 až 300 kW, a nemal som pocit, že by som musel pol hodiny pred nabíjačkou riešiť predhrievanie batérie ako tajný rituál. Prídete, zapojíte, vybavíte si kávu alebo záchod a odchádzate.
A hlavne, potom vás to auto na diaľnici nezožerie.
To je vec, ktorú som pri väčšine elektromobilov doteraz nevnímal. Na okreske alebo v meste vie byť dobrý takmer každý elektromobil. Tam je to jednoduché. Rekuperácia, nízke rýchlosti, pokojná jazda. Lenže diaľnica bolo vždy miesto, kde sa veľké elektrické sebavedomie začalo veľmi rýchlo topiť vo vlastných sra…. Pri iX3 som mal prvýkrát pocit, že diaľničné tempo nie je jej slabina. Že nemusím okamžite prepínať mozog do šetriaceho režimu, len preto, že som vošiel na D1. A že hlavne nemusím ísť zavesený za kamiónom, aby som vôbec prišiel kam potrebujem.
A to je pre mňa možno najväčšia pochvala. BMW iX3 50 xDrive nie je elektromobil, ktorý vás učí, ako máte jazdiť, aby ste si ho zaslúžili. Je to elektromobil, ktorý konečne zvláda aj vodiča, ktorý má plány, mešká, ide na koncert a nechce sa celý deň hrať na energetického guru s držiteľom odznaku Top Fanúšika na FB stránke „Efektivita EV“.
A je to stále Radosť z jazdy?
A keď už sme pri tom diaľničnom tempe, poďme si rovno povedať aj niečo k jazde ako takej. BMW iX3 50 xDrive má 469 koní, 645 Nm, pohon všetkých kolies, 22-palcové disky a vzadu obutie široké ako sebavedomie niektorých realitných maklérov. Človek by teda čakal, že keď na to príde, bude to taký menší elektrický bordel na kolesách.
Lenže nie je.
A úprimne, v jazdnom prejave sa podľa mňa nezmenilo až tak veľa, ako som možno čakal. Veľmi mi to pripomínalo BMW i5 M60, ktoré som jazdil pred časom. Aj tam bol výkon, aj tam bola okamžitá sila, aj tam bolo cítiť, že auto by vedelo ísť veľmi rýchlo. Lenže zároveň tam medzi vami a autom stále bol nejaký filter. Nie nepríjemný, ale prítomný. Taká tá vrstva elektronickej zodpovednosti, ktorá vám síce dovolí zabaviť sa, ale nikdy nie úplne tak, aby ste si ráno museli googliť ceny nových pneu, či hľadať v zmluvách spoluúčasť na poistke.
iX3 sa snaží komunikovať, ale robí to kontrolovane. Riadenie je presné, auto drží stopu veľmi pekne a na výjazde zo zákruty cítiť, že výkonu má dosť. Lenže ani po vypnutí elektroniky z toho nikdy nie je úplne odviazané BMW z tej starej školy. Ak máte volant vytočený pod väčším uhlom, auto vám jednoducho nedá všetko. Plný výkon pustí až vtedy, keď je presvedčené, že ho viete poslať na cestu, nie do kríkov. A to je vlastne celkom sympatické. BMW tu jasne hovorí: „chceme, aby ste na tých autách jazdili. Nie aby ste ich rozbíjali.“
Niekomu to môže vadiť. Ja to beriem ako realitu dnešnej doby. Toto nie je zadokolková trojka E46 s manuálom a vypoteným volantom. Toto je veľké elektrické SUV s batériou cez 100 kWh, výkonom takmer 500 koní a rodinným kufrom. Keby vám to celé pustilo naplno vždy a všade, internet by bol do týždňa plný videí s názvom „BMW iX3 crash compilation“.
Podvozok je však veľmi dobrý. A čo je na tom možno najzaujímavejšie, nejde o žiadne komplikované vzduchové čary-máry ani adaptívne divadlo. Testovaná iX3 stála na konvenčnom oceľovom podvozku a za mňa fungoval výborne. Presne tak, ako mám pri BMW rád. Príjemne tuhý, ale nie otravný. Komfortný, ale nie mäkký. Auto sa na diaľnici nehojdá, nepláva a nemáš pocit, že ťa pošle k zvodidlám. Drží karosériu pokope a pritom z vás na rozbitej ceste nevytrasie obed.
A čo je ešte dôležitejšie, fungovalo to aj na 22-palcových kolesách. To ma prekvapilo. Lebo pri veľa autách sú veľké disky len daň za peknú fotku a v reálnom živote potom trpíte za každý kanál. Pri iX3 som ten pocit nemal. Áno, menšie kolesá by boli určite ešte komfortnejšie a efektívnejšie, ale tu by som sa za pekné 22-ky vôbec nehanbil. Práve naopak. Pri tomto aute robia extrémne veľa. Nemôžeš dizajn auta pokaziť škaredými kolesami.
Ak by som mal niečo chcieť do budúcna, tak by som si vedel predstaviť ešte verziu so vzduchovým podvozkom. Nie preto, že by tento oceľový nefungoval. Funguje veľmi dobre. Ale vzduch by iX3 posunul ešte o level vyššie, najmä pri diaľničnom komforte a celkovom pocite z veľkého prémiového SUV. A keď už snívame, rovno by som si prosil aj natáčanie zadnej nápravy. Pri aute tejto veľkosti by to dávalo obrovský zmysel či už v meste, pri parkovaní, v úzkych uličkách aj pri rýchlejšej jazde mimo mesta.
To je taká moja vnútorná túžba. iX3 je už teraz výborne naladené auto, ale so vzduchom a natáčacou zadnou nápravou by to mohlo byť presne to BMW, pri ktorom si poviete: dobre, tak toto už ozaj zožralo konkurenciu.
Toto okopírujte, ak máte odvahu 🙂
Dizajn novej iX3 bude pre niekoho určite diskutabilný. Mne však príde, že zvonku sa BMW konečne trochu upokojilo. A presne tu sa vraciam k tomu, čo som spomínal už na začiatku. Táto značka posledné roky pôsobila, akoby skúšala, či jej viac pristane blond, ryšavá alebo hnedá. Raz to boli obrovské ľadvinky, raz ostré hrany, raz futurizmus, raz agresivita, raz niečo, pri čom si človek nebol istý, či pozerá na odvahu alebo diagnózu.
Pri iX3 mám pocit, že BMW po tej svojej sebaterapii konečne pochopilo, že nemusí zakaždým rozkopnúť dvere, aby si ho niekto všimol. Zvonku je nové iX3 uhladenejšie, čistejšie a v istom zmysle konzervatívnejšie, než som od novej éry čakal. Nie je nudné. To vôbec. Len už nepôsobí, že chce za každú cenu vyvolať vášeň v komentároch.
A potom otvoríte dvere.
Tam BMW zjavne nezrušilo oddelenie kontroverzie. Iba ho presťahovalo do interiéru. A úprimne? Dobre spravilo. Pretože kabína novej iX3 je technologické porno. Nie v zmysle lacného efektu, ale v zmysle: „dobre, toto som v aute ešte nevidel a vlastne ma štve, že sa mi to tak páči.“ Taký ten automobilový kink.
Ak by toto chceli kopírovať čínske automobilky, tak si nie som istý, či by na to mali tie ich malé gule. A to nehovorím preto, že by dnes nevedeli spraviť dobrý interiér. Práve naopak. Čínske autá sú dnes často veľmi dobre vybavené, rýchle, moderné a technologicky sebavedomé. Lenže úprimne, 8 z 10 z nich je len lacnejšou kópiou niečoho, čo sme už 100x videli. Proste viď Aliexpress, či Temu. Z časti to funguje, ale málokedy máte pocit, že niekto z nich reálne vymyslel niečo nové.
BMW tu spravilo presne to. A preto mi to v hlave trochu evokuje Apple. Nie preto, že by iX3 bolo iPhonom na kolesách, to je už tak vyžuté prirovnanie, že by si zaslúžilo zákaz používania. Skôr preto, že keď Apple priniesol iPhone alebo MacBook, nešlo len o to, že mal inú obrazovku alebo iný tvar. Išlo o pocit, že niekto veci premyslel odznova. Že sa nebál ísť vlastnou cestou, aj keď všetci ostatní robili niečo iné.
Presne tento wow efekt som mal z interiéru iX3.
Kormidlo namiesto volantu?
Začína to už volantom. Ten zvláštny štvorramenný volant je dizajnovo lahôdka, ale ergonomicky hovadina. Poviem to úplne narovinu. Vyzerá výborne, dokonale zapadá do celého konceptu kabíny a veľmi jasne ukazuje, že BMW si mohlo dovoliť experimentovať, lebo pred vodičom už nemá klasické budíky. Lenže pri bežnom používaní mi tam vrchné rameno vadilo. Keď som si chcel počas pokojnej jazdy oprieť ruku hore na volant, mal som pocit, že ho držím zospodu. Pri manévrovaní v úzkych priestoroch mi tam tiež občas niečo zavadzalo.
Chápem zámer. Chápem odvahu. Chápem dizajn. Ale keby som si iX3 konfiguroval pre seba, pokojne by som bral jednoduchší dvojramenný alebo trojramenný volant. Toto je presne ten detail, pri ktorom hlava hovorí „wow“, ale ruky po pár dňoch povedia „dobre, už stačilo“.
Lenže potom je tu Panoramic Display. A to je absolútna úchyľárčina. V tom najlepšom zmysle slova.
Nikdy by som nepovedal, že sa mi niečo takéto v aute bude páčiť. Lenže BMW to zvládlo. Ten široký pás pred vodičom dáva zmysel. Nie je to samoúčelný efekt, nie je to len ďalší displej natlačený do auta, aby bolo vôbec čo nové priniesť. Vďaka jeho umiestneniu vidíte všetko podstatné priamo pred sebou, volant vám nič nezakrýva a celé to pôsobí prekvapivo prirodzene.
Dá sa konfigurovať podľa seba, môžete si tam dať údaje, ktoré chcete, a BMW tam dokonca schovalo aj také úchylky ako teplotu elektromotora či otáčky elektromotora. Úplne zbytočné? Možno. Chcem to tam mať? Samozrejme. Lebo presne takéto malé technické blbosti robia radosť ľuďom, ktorí si ešte stále myslia, že auto má byť viac než len dopravný prostriedok.
K tomu je v aute ešte head-up displej. Ten funguje dobre, ale priznám sa, že pri Panoramic Display mi už miestami prišiel až trochu navyše. Nie preto, že by bol zlý. Skôr preto, že ten panoramatický pás je tak čitateľný a tak dobre umiestnený, že mi množstvo informácií z head-up displeja zrazu nechýbalo. Toto je podľa mňa začiatok novej éry zobrazovania údajov v aute. Vymení to klasické budíky a časom verím, že aj tie head-up displeje, ktoré s väčšinou polarizačných okuliarov žiaľ nevidím.
A celé to funguje veľmi dobre aj softvérovo. Toto ma na iX3 dostalo možno ešte viac než samotné displeje. Rýchlosť, plynulosť, animácie, grafické prechody, rozloženie do kartičiek, logika menu. To všetko pôsobí, že bolo navrhnuté pre toto konkrétne auto. Nie ako systém, ktorý niekto zobral z police, prefarbil do modra a povedal: vybavené.
Telefón sa pripájal bez drámy. Nič sa mi nesekalo. Nič ma neotravovalo. Nemal som pocit, že softvér nestíha za autom. A to je dnes obrovská vec, pretože v moderných autách už zďaleka nestačí spraviť dobrý podvozok a pekné sedadlá. Keď vám systém mrzne, odpája telefón alebo reaguje s oneskorením, pokazí to celé auto. V iX3 som tento problém nemal. Všetko išlo hladko, rýchlo a presne tak, ako by v aute za tieto peniaze fungovať malo.
Páčili sa mi aj drobnosti. Napríklad výsuvné kľučky. A to hlavne preto, že pri zasunutí nebúchajú. Nepočujete plastové cvaknutie, ktoré vám v hlave zoberie 10 % prémiového pocitu. Tu sa jednoducho zasunú a hotovo. Rovnako elektronické zámky. Pri zamknutí nepočuť klasické mechanické cvaknutie, len sa zasunú kľučky a auto je zamknuté. Tiché, čisté, nenápadné.
Takéto veci sú malé, ale práve na nich cítiť, či sa niekto s autom hral do detailu.
Zaujímavé riešenie je aj kamera integrovaná v spätnom zrkadle, ktorá sníma vodiča. BMW ju nezakomponovalo niekam nasilu do palubnej dosky, ale dalo ju priamo do zrkadla. Dá sa to spraviť ešte elegantnejšie? Áno. Volkswagen to vie skryť tak, že kamera je súčasť odrazovej plochy a vy ju vôbec nevidíte. To je za mňa asi najčistejšie riešenie. Ale ani BMW to neurobilo zle. Dáva to zmysel a v kabíne to nepôsobí ako cudzí prvok.
A potom je tu priestor. Nové iX3 je vo vnútri úžasné. V porovnaní s klasickou X3 pôsobí modernejšie, vzdušnejšie a jednoducho väčšie. Nie papierovo v každom jednom čísle, ale pocitovo určite. iX3 sa nesnaží len elektrifikovať X3. iX3 je úplne odlišný model.
Za mňa je teda interiér obrovský zásah do čierneho. Naozaj. Sto bodov zo sto by som nedal len preto, že pár vecí ešte úplne nedotiahli. Napríklad automatické zamykanie a odomykanie pri príchode a odchode mi nefungovalo tak, ako malo, aj keď som ho mal nastavené. Neviem, či išlo o chybu konkrétneho auta, softvérový záchvat alebo moju karmu, ale jednoducho to nefungovalo spoľahlivo.
A trochu ma sklamali aj sedadlá. Ani nie komfortom, ale skôr rozsahom nastavenia. Na pomery BMW by som čakal viac. Chýbalo mi napríklad nastavovanie dĺžky sedáku a uvítal by som aj širšie možnosti nastavenia operadla. Pri značke, ktorá roky vedela robiť výborné posedy za volantom, sú toto detaily, ktoré si všimnete.
Lenže celkový dojem to nezabije. Vôbec. Nové iX3 je vo vnútri presne ten typ auta, pri ktorom viete, že tu ľudia rozmýšľali, keď ho kreovali. Nie iba nad tým, kam dať displej, ale ako má vyzerať celé BMW pre novú éru. A ak je toto výsledok tej terapie, tak dúfam, že si BMW predplatilo ďalších desať sedení. Tie témy by sa boli našli 🙂
Epilóg novej éry
BMW iX3 50 xDrive je pre mňa konečne elektrické auto pre človeka, ktorý nemá čas riešiť elektromobilitu ako životný štýl. Nemá čas sedieť večer nad tabuľkou spotreby, optimalizovať každé percento batérie, prerátavať si výrobu z fotovoltiky a pri raňajkách premýšľať, či dnes pôjde efektívnejšie cez okresku alebo diaľnicu.
Toto nie je auto pre človeka, ktorý si kúpil elektromobil preto, aby o ňom všetkým rozprával po fórach a skupinách. Toto je auto pre človeka, ktorému sa iX3 jednoducho páči, sadne si do nej, kúpi si ju a až potom začne riešiť, kde ju bude nabíjať. A presne v tom je jej najväčšia sila. Že to zvládne.
Lebo iX3 z elektromobility nerobí projekt. Nerobí z nej povinnosť, náboženstvo ani večnú mentálnu gymnastiku. Nabije sa rýchlo, na diaľnici vás nezožerie a v bežnom živote od vás nechce, aby ste sa jej neustále prispôsobovali. A toto je niečo, čo som pri elektrických autách dlho hľadal.
BMW tento model extrémne vyšiel. Vidieť to nielen na tom, ako jazdí, ako pôsobí a aký technologický skok prináša, ale aj na záujme zákazníkov. iX3 je auto, na ktoré sa už teraz čaká. Ak si ho chcete objednať podľa seba, treba počítať s tým, že to nebude otázka pár týždňov. iX3 je totižto na rok dopredu vypredaná. A úprimne sa tomu nečudujem. Pretože toto je presne ten typ auta, pri ktorom BMW opäť trafilo terč.
A možno ešte dôležitejšie je, že toto nie je koniec. Toto je len začiatok. Neue Klasse odštartovala iX3, čoskoro bude pokračovať novou i3 a postupne sa táto filozofia dostane aj do ďalších modelov. Konečne mám pocit, že BMW našlo koncept. Našlo smerovanie. Našlo jazyk, ktorým chce hovoriť v elektrickej dobe.
A ja nahlas kričím: KONEČNE!
Po rokoch hľadania, veľkých zmien, kontroverzií a dizajnových výstrelkov prišlo BMW, ktoré pôsobí, akoby značka sama sebe prestala klamať. iX3 nie je dokonalá. Volant by som vymenil, sedadlá by som doladil, vzduchový podvozok a natáčanie zadnej nápravy by som bral všetkými desiatimi. Ale ako celok? Toto je presne ten typ auta, pri ktorom mám chuť veriť BMW aj ďalšiu kapitolu.
A keď k tomu prirátam všetky kroky, ktoré značka robí, vrátane nástupu BMW ALPINA ako samostatnej exkluzívnej značky pod krídlami BMW Group, tejto Neue budúcnosti sa úprimne teším.
BMW po terapii funguje. A ak toto bol iba začiatok, tak nech pokračujú. A že označenie Neue Klasse pripomína inú konkurenčnú prémiovku?! To sa ti iba zdá.
