Nemám alergiu na žiadne látky, nemám vrodené choroby, problém s tlakom, epilepsiu, astmu, či poruchy pohybového aparátu. Nemám ani aktuálne chronické, či akútne zápaly a ochorenia dýchacieho, či tráviaceho traktu. Podľa môjho názoru som v poriadku aj čo sa hlavy týka, zároveň nemám ani neurologické vady. Môj krvný obeh je v poriadku a cholesterol, aj cukor mám v norme. Zrak mám ostrý bez potreby nosenia dioptrických okuliarov. A svojim podpisom dávam súhlas k spracovaniu svojich osobných údajov spoločnosťou BMW Slovensko pre účely poskytnutia zbrane hromadného ničenia, nástroju na vymetanie diabla, psychotropnej substancie ďalej len ako „BMW M3 Touring“.

Upísal som sa! Na celých 5 hodín a 150 kilometrov som dostal auto, ktoré je potrebné si osve zapísať do vodičského oprávnenia. Možno preháňam, ale kombík s výkonom 510 koní, štyrmi výfukmi a nápisom M je auto, ktoré si to zaslúži. Importér značky BMW sa rozhodol v prípade M3 Touring spraviť niečo ako rýchly dotyk pre novinárov. Auto je len jedno a redakcií je tak dvesto. Ak by sme ho mali všetci dostať riadne na týždeň aj keď s limitom 550 km, tak by auto bola slušná jazdenka a po troch rokoch by ju možno mohli predať. Preto je samozrejmé, že na riadny test je len pre vyvolených. A ja im to nezávidím, lebo odvádzajú zrejme dobrú prácu a majú dobré čísla. Zároveň im to nezávidím preto, lebo mne úplne stačilo na svedomité spoznanie auta tých 150 km z čoho bolo cca 70 km len hore-dole Pezinskou Babou.

Zvyšok by bol už len týždňové flexenie pred kolegami, či kamošmi a bežnými ľuďmi, ktorých by som stretal na ceste a tváril by som sa, ako keby bola táto M3 Touring moja. Ale nie je. Navyše by som sa cez týždeň obmedzoval, aby mi vyšli kilometre na víkend a na takéto povozenie sa. Takže teraz k tej podstatnej veci.

 

 

Timeline: BMW M3 Touring Competition xDrive

9:00 – Lamač, Bratislava

Čakám na Riša, ktorý mi má odovzdať za BMW Slovensko auto. To som si na parkovisku už našiel a kým som ho čakal, obzrel som si poškodenia. Stále ešte neviem, kam ho pôjdem nafotiť, keďže okolie moc nepoznám. Vopred som však mal plán, kam s ním pôjdem po fotení.

9:05 – stále Lamač, Bratislava

Už sedím za volantom, párujem si automaticky mobil, nastavujem sedačku, spätné zrkadlá a volant. Zoznamujem sa s autom a jeho ovládaním. Aj keď je to staré známe BMW, tak predsa len tu pár rozdielov v prípade M3 nájdeme. Napríklad špeciálne tlačítka na volante označené ako M1 a M2. Nemám teraz čas skúmať, čo presne majú v sebe nastavené, ale zistíme neskôr. Inak sledujem, že výfuky mám už otvorené špeciálnym tlačítkom a štart-stop ihneď vypínam. Nádrž je plná a predomnou 150 kilometrov čistého dobrodrúžstva.

9:10 – 9:50 – okolie Bory Mall

Zúfalo krúžim okolo novo postavených domov pri Boroch a hľadám ideálny spot na fotenie. Bolo by ich tu viac, no všade buď robotníci, alebo matky s deckami v kočároch. Bojím sa nejakej interakcie s týmito ľuďmi, že tam fotiť nemôžem. Okrem míňania času míňam týmto aj kilometre, tak som zastavil na konci jednej uličky pri dome ílovitej farby. Vystupujem a cvakám nejaké fotky. Spredu, zozadu. No hnus! Toto sa mi vôbec nepáči a musím zmeniť lokáciu. Sadám teda do auta, nahlas si pohreším, že to je úplne na hovno a rozmýšľam. Hľadám inšpiráciu a potom ma napadlo, že však nafotím to niekde po ceste na Pezinskú Babu na poli.

Super nápad Rišo!!! Vôbec…

9:50 – 10:25 – presun Bratislava – Pernek

Na diaľnici D2 mám príležitosť spoznať interiér tejto M3-ky. Zisťujem, že tu máme klasické sedačky z M3, ktoré sú obohatené o ventiláciu. Nemám tu teda tie škrupiny, ktoré poznáme aj z klasickej verzie M3, či M4. Je to teda auto našpecifikované skôr na komfortnejšiu nôtu, ako tú jazdeckú. Nevadí. Prechádzam Lozorno a kúsok za ním mi do cesty skáče prvý výkričník mojej výpravy. Srnka si za bieleho dňa povedal, že idem niekomu spraviť poistnú udalosť, no ja to nie som. M3 má dobré brzdy a od môjho posledného stretu so srnkou jazdím mimo obce na úsekoch, ktoré nepoznám tak 80. Reakčný čas hral teda v môj prospech a chodiaci srnčí guláš odkráčal s pokojom angličana naspäť do lesa.

Ako tak jazdím a hľadám spot na fotenie, zisťujem, že žiadny neprichádza. A mne už v rádiuse 5 km na navigácii svieti Pernek. No nič teda. Bude to nafotené na Pezinskej Babe. To som však nechcel, keďže mi to prišlo neuveriteľne prvoplánové. Nevadí, nemám moc na výber.

 

 

10:25 – 10:50 – Pezinská Baba

Zo strany Perneku som si dal aspoň zahrievací výjazd a už po prvom výjazde zisťujem, že neviem asi ešte úplne s čím mam dočinenia. Zastavujem teda vzadu na veľkom parkovisku pri zjazdovke a idem si robiť najprv svoju prácu. Vyťahujem svoj mobil a točím storky, ktoré vzápätí aj postujem. Následne vyťahujem GoPro a popruhom si ju dávam na svoju hlavu. Znova smer Pernek. Ak chodíš na tento kopec jazdiť, tak vieš, kde sa treba otáčať. Hneď prvá rovinka pod kopcom a tu sa nachádza menšie „odpočívadlo“. Otáčam sa, pozerám, či GoPro fituje a je na hlave rovno. Prechádza auto a tak si na hodinkách odsledujem čas 1:30 minúty. To je presne časový úsek, za ktorý prejde auto dostatočne veľkú časť kopca, že aj pri výrazne svižnom tempe ho nedobehnem.

Toto sa ti samozrejme málokedy podarí počas dňa na prvý pokus, tak cca 5 minút čakám dole. Toto čakanie nemám rád, keďže v brušku sa mi hromžia motýle, dlane sa mi potia a zreničky zužujú. Čím dlhšie čakáš, tým viac si nervózny. Konečne sa objavilo dostatočne dlhé okno, tak som sa po minúte aj 15 sekundách vystrčil. Ani nie po 5 sekundách sa ku mne blíži bláznivým tempom nejaký Passat. Tak aby som samozrejme nebrzdil premávku, šlapem plný plyn preč. Prešli cca dve minúty a som hore. Spotený, s tepom olympionika a súborom vulgarizmov na jazyku, ktoré odzrkadlujú presne to, ako toto auto jazdí. Zatiaľ však bez komentára.

Najprv práca a potom zábava, pamätaj! Idem teda ešte fotiť. Tak sa zveziem na druhú stranu kopca, kde je brutálny nový asfalt. Zastavujem na heliporte a toto je ideálne miesto na nafotenie nového BMW M3 Touring spoločne s novým asfaltom na Pezinskej Babe. 10 až 15 minút fotím a hodnotím, že fotky budú super. A až teraz sa mi odomkol ten level, kedy si môžem ísť užívať auto a Babu.

 

10:55 – 13:45 – Pezinská Baba – 7x

Z heliportu som si to zacielil rovno smer Pezinok. Idem teda skúsiť ten nový asfalt, ktorý je ešte bez čiar. Nikto mi teda nepovie, že chodím cez protismer. Chichichi. Na zastávke sa otáčam a opakujem praktiku 1:30. Popri čakaní zatiaľ skúmam, ako si auto nastavím. A špekulujem, či to odblokujem, alebo neodblokujem. Zatiaľ mi nejde prepnúť režim 4WD Sport, keďže ten priamo súvisí až s redukovanou trakčnou kontrolou. Nebudem pokúšať. Zatiaľ.

Po pár minutách štartujem. Pred sebou mám hneď prvé dva vracáky a relatívne vlažné pneumatiky. Tie sú inak na prednej náprave so šírkou 275 a na zadnej so šírkou 285 a hlavne v takej skôr cestnej špecifikácii na Michelin Pilot Sport 4S. To sú síce fajn gumy, ale uvidíme ako sa popasujú s novým asfaltom na Pezinskej Babe a dvoma tonami čistej hmotnosti. Späť k pointe. Vracáky sa snažím ísť pod jemným plynom a skúšam ako auto počúva na pokyny plynového pedálu. Nedotáčavosť sa zatiaľ nehlási, ale to aj kvôli môjmu pomalšiemu tempu. Pokračujem v stúpaní, kde hneď v ďalšom úseku odhalím zároveň stabilitu auta v rýchlej zákrute a následne brzdy pred vracákom. Kombík má stability na rozdávanie a akékoľvek náklony karosérie sú skôr len mojim pseudo-pocitom. Na brzdách je auto veľmi stabilné a rozvážne a navyše je veľmi dobre cítiť prácu ABS, ktoré aj pri relatívne rozumnom brzdení cvaká ako o život.

So far so good. S autom sa rýchlo spoznávam a zisťujem, že nie je samé o sebe tak strašidelné ako sa zdalo. Sedačky mi trošku nesedia a tak sa ich snažím nejako prifúknuť. Je pravda, že na športové jazdenie sú skôr tie príplatkové škrupiny, ako tieto ventilované fotelky. Auto ide úžasné za plynom a veľmi dobre sa dá smerovať buď ľavou nohou na brzde, alebo práve tým plynom. Reakcie motora S58 sú okamžité a podvozok v najtvrdšom nastavení je ako stvorený na nový povrch PKB. Idem sa prežehnať a skúsiť niečo iné.

 

 

MDM + 4WD Sport

Áno, mám za sebou tri necelé výjazdy a už vymýšľam. No čo, YOLO! Skratka MDM znamená M Dynamic Mode. V preklade je to jemné odblokovanie stabilizačnej kontroly, ktoré ti dovolí s autom ísť za bežnú hranu priľnavosti pneu, ale nedovolí ti ho totálne roztrieskať. Teda samozrejme pokiaľ máš v hlave 5 a 5 pohromade. V tomto nastavení sa automaticky prepol aj režim 4WD Sport, ktorý, ako som sa dočítal, začne výrazne viac preferovať zadnú nápravu. Sranda teda začína teraz. A keďže sa mi nový asfalt náramne páči, idem znova na Pezinskú stranu Baby.

Dole otočka, rutinné čakanie a boom! Už pri prvých vracákoch cítim zmenu v správaní sa pohonu. Za apexom a so stupňujúcim sa plynom cítim aj väčší tlak od zadnej nápravy. Na rad prichádzajú už aj veeeľmi jemné kontry volantu, ale zmena správania je evidentná. Rovnako je veľkú zmenu cítiť aj na brzdách, ktoré zrazu povolia väčšie prebrzdenie a ABS začína zasahovať omnoho neskôr. Vau! Som v šoku a nečakal som až takúto zmenu. Auto ide ako besné a aj napriek odblokovanej jednej poistke sa v ňom cítim v tých rýchlostiach veľmi bezpečne. Šia-len-stvo!

Celý čas mám inak radenie v manuálnom režime, keďže tie dve veľké karbónom vykladané pádla za volantom si to priam pýtajú. Ani raz ma táto prevodovka nesklamala. Je tu dobre známe ZF s ôsmimi stupňami a v tomto prípade naladená ako M Steptronic, kde si vieš v troch režimoch zvoliť jej schopnosť aretácie. Samozrejme v najostrejšom režime jemne kopne do chrbta, ale presne o tom to je. A to podraďovanie s medziplynmi…Olalaaaa.

Týchto výjazdov som si ešte zopár zopakoval a stále-stále sa spolu s autom zrýchľoval. Už to hraničilo so zdravým rozumom a niečo mi hovorili, že už treba prestať. Asi to bola tá myšlienka, keď ma napadlo to úplne odblokovať a dať do režimu RWD. STOP! Už stačí. Na displeji mi svieti maximálne bočné preťaženie 1.22 G, čo na brzdách bolo max 1.04 G. To už o niečom svedčí. Neviem si ani len predstaviť, čo by toto auto robilo, ak by malo obuté nejaké Pilot Sport CUP 2, alebo niečo podobné. Stále som však jazdil veľmi čísto. Pohon 4WD Sport som netrápil, ale vyslovene ho využíval pre čo najrýchlejšiu stopu. Ak som chcel, tak to dokázalo hádzať zadkom omnoho viac, ale vedel som, že to nemá pre dynamiku absolútne žiadny zmysel. Driftovanie je len pre efekt, ja mám rád dotýkanie sa všetkých apexov.

 

 

Statické objavovanie

A keďže som už aj vyčerpal svoj limit kilometrov, ktorý som si stanovil na Pezinskú Babu, tak mi ostalo už len statické objavovanie auta. Zbožňujem ten zvuk praskajúceho výfukového potrubia po odstavení auta. Zvukovo nie je M3 nič extra, ale počuť jednoznačne je. V režimoch auta nájdeš aj niečo ako M Sound, ale to ti len prikresluje zvuk do reprákov auta, dokonca aj so strieľaním. To sa mi vôbec nepáči, ja to radšej RAW. Samotný prejav výfuku však je hodný roku 2023, kedy všetko EÚ reguluje. Nevadí, aspoň je priestor na zlepšenie.

Zároveň sledujem, že brzdové kotúče, ktoré sú inak vpredu s rozmerom 380 mm a vzadu 371 mm, sú v odtieni jemne-fialovej. Ehm, ehm, chcelo by to asi karbón-keramické brzdy. Tie si však vieš za 16 tisíc € priplatiť, ak to s okruhovým jazdením myslíš naozaj vážne. A zároveň sa dajú priplatiť aj okruhové pneumatiky za cca 1000€. A práve v tomto balíku dostaneš tie CUP 2, ktoré sú presne upečené na BMW M3. A to mi už stačí.

A aj keby nechceš minúť toľké peniaze za karbon-keramické brzdy, či si priplácať za CUP2 z cenníku, tak stále môžeš byť v kľude. Máš totižto kombík, do ktorého zmestíš celú sadu okruhového obutia. A môžeš si na ten okruh dať aj menšie a ľahšie disky a fajnové semislicky, ktoré by ti asi na okreskách nikto nedovolil. A garantujem ti, že s týmto kombíkom spravíš také časy, že sa ti nikto nebude veru smiať.

Ja si sadám naspäť do auta a do navigácie dávam Lamač. Čas ísť nohami pevne na zem a upokojiť sa. Neviem, ako to máš ty, ale ja keď dojazdím s takýmto autom, takéto tempá, tak väčšinou sa potom vlečiem v obci 40 a medzi obcami tak 70. Jemne si pootvorím vždy okno, nech do pľúc dostanem kyslík a dýcham spoločne s autom. To už však bolo vydýchnuté a verím tomu, že bolo pripravené okamžite podať rovnaký výkon ako cca pred hodinou. No ja už veru nie.

BMW M3 Touring je šialený stroj. Je však hlavne šialene dobrý stroj. Veľmi sa teším, že som ho mohol aspoň s jednou lyžičkou okoštovať. A teší ma aj to, že nemám žiadne výčitky po tej koštovke. Vieš ako to je, jedna lyžička ti neuškodí, ale ak zješ celú Nutellu, už si to budeš vyčítať. 🙂

 

 

Privacy Preference Center