Číslo 7 (slovom: sedem). Sedmičku nájdeme všade. Pre mnohých je číslo sedem šťastné číslo a platí to aj pre mňa. Sedmička je zároveň symbolická pre viacero známych poviedok, filmov, či rozprávok. Snehulienka a sedem trpaslíkov, Sedem statočných, Sedem sestier a určite by som ešte zopár našiel. Zároveň máme na zemi aj sedem divov sveta a veriaci určite poznajú aj Sedem darov ducha svätého. Obujem si teda svoje sedemílové čižmy a idem ti vysvetliť, kam týmito prirovnaniami mierim. Číslovka sedem je totižto úzko spätá aj s Aronou. Teda presnejšie povedané, len pre nás. Táto konkrétna Arona FR je totižto v poradí siedma Arona, ktorú sme mali kedy na test! A tým sa Arona stáva hrdým držiteľom rekordu najviac testovaného modelu v našich rukách.
Aronu sme nikdy neodmietli a je za tým mnoho dôvodov. Je to veľmi príjemné auto, ktoré si radi vždy vyskúšame v akomkoľvek prevedení. Mali sme ju dokonca viackrát aj s najvýkonnejšou 1.5 TSI. Skúsenosti sme získali aj s CNG verziou a zvyšok tvorili nemenej dobré 1.0 TSI, či už s automatom, alebo aj manuálom. Je však možné, že tento test Arony je náš posledný spoločný. Moje vnútorné túžby sa týmto autom naplnili a nie je už viac, čo by som bol dodal, prípadne chcel „otestovať“. To však neznamená, že mu píšeme závet! To nie. Do budúcna však Aronu budeme zneužívať, ako auto na výlety a objavovanie nám nepoznaných kútov Slovenska. A tých je teda hromada.
S kožou na trh
Ako som už vyššie spomínal, Aronu s jej najsilnejšou motorizáciou, sme mali už niekoľkokrát. S 1.5 TSI je toto dokopy tretí pokus, čo sa ju snažíme osedlať a vyzerá to, že nám to konečne aj spolu vyjde. 1.5 TSI sa vyslovene vzťahuje len k modelu FR. Mám to vôbec nazývať ako samostatný model, alebo je to skôr už len stupeň výbavy?! A práve to mi už 5 rokov vŕtalo v hlave. Áno, je to takmer 5 rokov, čo sme mali na test prvú Aronu FR s týmto motorom.
Vtedy však počasie a hlavne ročné obdobie, nestálo na našej strane a vonku vládla tuhá zima, dokonca ešte so snehom. Je jasné, že potenciál ani motoru, ani označenia FR, sme nemali vôbec možnosť využiť. Alebo ho vôbec nájsť. Reparát mala dostať Arona FR minulý rok. Dedo Mráz však znova bol proti nám a ako naschvál sme dostali auto v Januári. Buď to bol osud, alebo sa nás Arona už bála?! Hovorím si teda, že do tretice to už vyjsť musí. A aj vyšlo. Už neunikla zovretiu našej túžby vymdrať z nej dušu na kľukatých okreskách
Príde ti, ako nezmysel, chcieť od SUV v B-segmente, ktoré má slúžiť prevažne na vozenie nákupov a občasné výlety, športové výkony? Mne nie, lebo tuším, aký potenciál sa v nej skrýva. A hlavne vyslovene provokuje. A to nielen vzhľadom, ale aj parametrami.
Už roky dozadu si spomínam na tlačovú správu Seatu, kedy pri predstavení Arony aj Ibizy zároveň, hovorili o športových vlastnostiach verzie FR. Vraj to nie je len pekná tvár. Pod peknou tvárou nájdeme aj agilný potenciál. Jeden z prvkov, ktoré ma osobne zaujali, bol údaj o hrubšom stabilizátore na prednej náprave. Samozrejme upgrade dostali aj pružiny a tlmiče a FR-ko by malo byť o 10 mm nižšie, ako bežná verzia. To je už skôr obligo v prípade týchto „sportlajnov“. Dôležitým aspektom však boli brzdové kotúče na prednej náprave s priemerom 282 mm. No a potom samozrejme 110 kW, teda 150 koní a rovných 250 Nm získaných z nefalšovaného štvorvalca s objemom 1.5 litra. Maturita tento motor však čaká až dnes!
Motor – Atlét, či pózer?
Motor 1.5 TSI nebol nikdy vytvorený so športovými ambíciami. Klamať si predsa nebudeme. Ibiza a Arona FR sú najšportovejšie autá, ktoré tento motor vôbec dostali. Je pravda, že môžeme byť radi, keďže je to skôr zázrak, ako pravidlo. 150 koní je výkon jeho najsilnejšej verzie, nikdy nedostal viac a nikdy ani nedostane. S veľkým balíkom techniky tak ostal osamotený medzi trojvalcom 1.0 TSI a klasickým štvorvalcom 2.0 TSI. Prečo ale?! Ak možno už dobre vieš, 1.5 TSI sa ponúka s viacerými fičúrkami, ktoré koncern ďalej nerozvíjal. Vypínanie dvoch valcov, plazmový nástrek stien valcov či Millerov cyklus ostali len exkluzívnou vychytávkou 1.5-ky.
O horšej spoľahlivosti však nemôžeme ani náhodou hovoriť, keďže je dostupný už vyše 5 rokov a ponúkaný vo všetkých modeloch, všetkých grupáckych značiek. Nenašiel som však odpoveď na otázku, čo ho robí tak jedinečným, že neposunuli techniku aj do väčších/menších motorov. Ak sa nenahneváš, na dynamiku si vyhradím ďalšiu kapitolu. Povedzme si o ekonomických aspektoch tohto motora. Nie je teda u nás prvýkrát, no je to naša premiéra na letných gumách spolu s ideálnou teplotou. A spotrebou teda dokáže veľmi milo prekvapiť. Len blázon by preskočil spotrebu 7 litrov na 100. Nedá sa to ani v meste a ani pri 140 km/h na diaľnici. Reálna dlhodobá spotreba pri nedbanlivej, kombinovanej jazde je 6.4 litra/100 km. Návštevu babky o tri dediny ďalej zvládne Arona FR za veeeeľmi poctivých a slušných 5 litrov a pri troške snahy a jednom koláči od babky na palube, by to dala aj za 4.6 litra (rozumej opatrná jazda). Mesto jej však chutí rovnako, ako mne koláče.
Ideálna kombinácia do mesta s automatom produkuje spotrebu na úrovni 6.3 litra. Diaľnica s 10% nad povolenou rýchlosťou si potiahne maximum 6.9 litra. 1.5 TSI je motor, ktorému sa venuje až príliš málo pozornosti. Teda podľa môjho názoru. Byť mnou, tak tento motor dávam do celého portfólia aj so slabším výkonom 130, alebo menej koňmi. Pri bežnej jazde, pri presúvaniach po meste, či diaľnici, mu naozaj niet čo vytknúť. Vypínanie valcov funguje nepozorovane a kým ťa na to neupozorní ikonka na budíkoch, ťažko by si postrehol.
A čo tých 7 stupňov dvojspojkového automatu? No dokopy si rozumejú. Čo by si ešte chcel vedieť? Aha. Áno, má dve suché spojky a treba sa aj o toto DSG náležite starať, aby poslúchala aj dlhšie, ako 100 tisíc km. Poďakuj sa ty jej a poďakuje sa ti naspäť. No poďme teda konečne na to týranie!
Jazda a nič iné
FR – skratka, ktorá znamená Formula Racing. Kto toto kedy vymyslel a čo tým vlastne zamýšľal? FR-ko nemalo nikdy ambície byť športovým autom. Niekedy sme si aj pôvod FR vysvetlovali – nájdeš ho tu: Seat Leon FR 1.8 TSI. V súčasnosti však tvorí vrchol značky Seat, keďže Cupra sa osamostatnila. Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ! S historicky najvýkonnejšou Aronou teda smerujem na pekné úseky ciest, kde si jej ambície preverím. Tento kúsok nedostal do vienka príplatok v podobe DCC podvozku – teda adaptívnych tlmičov. Bude teda musieť excelovať aj bez pomoci elektroniky. Poďme si teda zodpovedať dôležitú otázku, a to, či sa Arona FR hodí aj na občasné okreskovanie.
Na Arone som absolvoval zopár ciest, ktoré veľmi dobre poznám. Každý chlap určite má svoje obľúbené úseky, kam chodí často. Mám to šťastie, že nemusím za nimi ani ďaleko cestovať. Pravda je taká, že už kilometer za domom mi začína moje ihrisko a končí po 90 km okruhu znova u mňa doma. A tieto cesty milujem, keďže nepotrebuješ na ne 500 koní a preveria hlavne agilitu podvozku a hmotnosti auta. Tieto kilometre ma nezaujíma spotreba, aj keď som si z povinnosti palubný počítač vynuloval. Arona má aj akési možnosti personalizácie jazdných režimov. Sú tu štyri základné a to Eco, Normal, Sport a Individual. Po skúmaní Individual režimu a možností ako „Adaptívny tempomat – Sport“, usudzujem, že to prenechám plne v rukách režimu Sport.
Tento režim mení hlavne mapu plynu, kedy reaguje na povely ostrejšie a nástup výkonu, teda maximálny tlak turbodúchadla, tiež prichádza skôr. Iný, viditeľný rozdiel sa nedostavil žiadny. Riadenie mi príde stále rovnako ľahké a skôr režim pôsobí, ako placebo. Elektronika prevodovky a jej uvažovania, sa mení nezávisle na zmene jazdného režimu. Slúži na to prepnutie voliča do režimu S. Vyberám si však manuálne radenie, kedy mám pocit väčšej kontroly. V prípade Arony si navyše viem vybrať, či chcem radiť manuálne na páke, kde smerom hore radím plus a smerom dole mínus, alebo klasicky, pádlami pod volantom, ktoré cestujú zároveň s ním. Páči sa mi ponechanie možnosti radenia na páke, keďže napríklad už Leon, či Formentor s joystickom nemajú inú možnosť, ako pádla.
Posed za volantom je vynikajúci a zároveň aj výhľad spoza neho. Arona aj Ibiza sa vyznačujú veľmi tenkými A-stĺpikmi, že mi pri prvom kontakte auto pripadalo skôr ako hračkárske. V tomto som nenašiel konkurenta. Milo som prekvapený aj zo solídnej opory sedačiek. Pravda je, že tieto sedačky sa používajú aj v Cupre. Áno, je to tak. Len s tým rozdielom, že majú vizuálne inak tvarovanú vrchnú časť, aby pôsobili, ako škrupiny. Bočné vedenie, či už operadla, alebo sedáku, majú úplne totožné. Odhaľujeme pravdu Since 2017.
Teraz však prax. Motor hýbe s ľahkou Aronou veľmi presvedčivo. Ani raz mi nechýbal výkon a ani raz naopak nechýbal kolesám grip pri zaťažení v priamke. Je to jedna z najväčších predností tohto motora s týmto výkonom. Nie je lepšie slovné spojenie, ako „Tak akurát“. Motor perfektne postačuje na rýchlu zábavu, kedy bez problémov rozhýbe auto ďaleko za hranicu bezpokutového územia. Jeho prejav ma však nepresvedčil o jeho výbušnosti. Je skôr lineárny a pod plynom nepôsobí presvedčene o svojom výkone. Naši rodičia, by mu dali prezývku „nemastný-neslaný“. Ak by som ho mal prirovnať k jedlu, tak je to Horalka. Chutí ti, no neprekvapí ťa. Proste Horalka.
S prevodovkou a pádlami sa dá veľmi dobre spolupracovať. Prekvapujúco reaguje veľmi rýchlo a rýchlosti sú medzi sebou odstupňované racionálne. Rovnako, ako motor, ti však neposkytne extra výraznú emóciu. Funguje a to je dôležité. Môžem za seba povedať, že na športovú jazdu bol manuál vždy lepšou voľbou. V týchto „mild-horúcich“ autách, je automat skôr pre komfort, ako zábavu. Podvozok však zábavu zachraňuje. Funguje geniálne a žehlí s prehľadom aj nečakané výzvy. Je ľahko čitateľný a limit prichádza postupne. Výhodou Arony je jej svetlá výška, kedy si vodič dovolí s autom rezať zákruty a nebáť sa o podvozok. Pri dobrom nájazde si vie aj zadok jemne odskočiť a naznačiť hravosť. Jazdí veľmi dobre na to, že sa max trikrát do roka pôjdeš takto previesť. A v princípe všetko v tomto aute. Tuhšie nastavenie je jemne cítiť, skôr sa to však prejaví na istote auta v zákrutách. 18″ disky majú šírku pneumatiky 215, takže o grip sa nemusíš strachovať. Arona FR je perfektná manželka, no zažil si už aj lepší sex. Chceš však s ňou zostárnuť, lebo ti verí a ty veríš jej. A navyše je fakt pekná a má slušnú rodinu.
Dizajn – Chujoviny z Wishu
Po krajoch palubnej dosky sa hrdo pýšia dva okrúhle výduchy klimatizácie s plastovou červenou obručou. Cez deň nevzbudzujú pozornosť, siahneš po nich maximálne, ak ich chceš zavrieť. V noci však začnú plniť svoju úlohu. Začnú svietiť. V prvom momente mi to prišlo prvoplánové a lacné. Pripominálo mi to tie zbytočné doplnky do auta z Wishu. Po pár minutách som však týmto výstrelkom prišiel na chuť. Stiahol som ich však na minumum, aby nesvietili tak výrazne a celkom sa mi to zapáčilo. Z praktického hľadiska mám však voči ním jednu výčitku a predpokladám, že po pár týždňoch spolužitia by mi to začalo vadiť. V noci sa ich svetlo odráža na skle práve v miestach, kde sú spätné zrkadlá. Seat vychytal odbáčanie, kedy pri vyhodení smerovky stiahnú svoj jas na minimum, aby si mal voľný výhľad. Pri bežnej jazde sa to však nedeje a svietia výrazne naplno. Navrhol by som im riešenie spojiť toto svetlo so snímačom svitu, kedy by v meste pod lampami mohli mať väčší jas a mimo mesta by sa stiahli na zlomok tohto jasu. Ručne sa to docieliť nedá.
Ak by si však podsvietené výduchy nechcel, dajú sa ľahko vypnúť. Vtedy svietí len ambietné osvetlenie vo dverách, ktoré samo o sebe je celkom pekné. A dokonca dvojfarebné! Máš na výber z bielej a červenej farby. Inak! Arona prekonala pred pár mesiacmi facelift. My sme ho boli v Slovenskej premiére pozrieť aj na nábreží Dunaja, kde sa nám ukázala aj spolu s Ibizou. Na Arone sa facelift vyfarbil výrazne viac, ako na menšej Ibize, ktorá sa nezmenila v exteriéri vôbec. Tá zmena sa dotkla hlavne prednej časti, kde po novom nájdeme nový pár svetiel. Toto sú hmlovky a vzor si vzali od Formentora. Je to zaujímavé a mne sa to celkom páči. Hlavné svetlá prešli rovnako zmenou. Základom nie sú už halogény. Základ je to, na čo sa pozeráš. Full LED-ky, bez svetelného podpisu. Sú funkčné, svietia poctivo, no taaak nevýrazné. Seat podľa mňa musí mať svoj typický svetelný podpis. Toto je nuda, aj keď funkčná nuda.
Za bežných okolností som teda zapínal aj hmlovky a tváril sa, že to tak má byť. Arone to pridá na príťažlivosti, ak už chýba typický trojuholník. Aby si však nebol rozhorčený, hmlové svetlá sú šošovkové a svetlo usmerňujú veľmi nízko na cestu. Nemôže sa tak stať, že by si oslňoval vodičov oproti. Pred pánmi v uniformách, by som sa tváril, že som ich asi omylom musel zapnúť. Poďakoval by som za upozornenie a išiel ďalej. Na zadku auta potom nájdeme už klasické a dobre známe svetlá. Tu sa inak tiež odohrala zmena a to v podobe nového „difúzora“ s niečím, ako koncovkami výfukov. Ak si spomínaš, Arona FR pred faceliftom mala v týchto koncoch dve chrómové fejkové koncovky. Toto je mne sympatickejšie riešenie a hlavne pridáva zadku na pocitovej veľkosti. Páči sa ti inak ten nový nápis aj spolu s logom FR? Toto je jediné miesto, kde zvonku na aute logo FR nájdeš. Z prednej masky ho už totižto vyhodili. Dôvod? Ani srnka netuší.
Nové sú rovnako aj 18″ disky kolies. Ak chceš vidieť, ako vyzerali predtým, pozri TU. Mám byť úprimný? Subjektívne teda poviem, že predtým sa mi páčili viac. Boli výraznejšie. Tieto mi skôr pripomínajú Peugeot. Bez urážky samozrejme. Celkovo sa mi však nový dizajn exteriéru páči. Sivá strecha spolu so sivými doplnkami pekne hrajú. Arona je v segmente jedinečným a sexi autom, v ktorom nenájdem podobu s iným. Dokonca aj od tej Ibizy sa výrazne odlišuje, aj keď sú takmer dvojičky.
Vráťme sa však ešte dovnútra. Interiér, ako aj v prípade Ibizy, prešiel radikálnou zmenou. Už v prípade Ibizy som to spomínal a spomeniem to znova. Dizajnéri boli donútení displej vystrčiť nad palubnú dosku z dôvodu novej regulácie bezpečnostných predpisov EÚ. Displej totižto musí byť v zornom poli vodiča a predtým tomu tak nebolo. Ako inak to teda vyriešiť, ako prehodiť výduchy s displejom. Na túto zmenu som si zvykol a pozitívom je, že dostala vďaka tomu aj kvalitné plasty a mäkký povrch. Myslím palubnú dosku. Ten siaha až pod sklo, čo je prekvapením. Pred modernizáciou tu bol jeden pás fejkovej kože, ktorý to mal celé zútulniť. Máme tu aj nový volant. Pekný, však. No ten nemá vôbec možnosť vyhrievania, ako má napríklad Leon. To je škoda.
Arona sa ani v interiéri nesnaží polarizovať spoločnosť a pôsobiť vulgárne. Všetko má svoje miesto a dizajnovo môžeme o nej hovoriť, že je vyvážená. Táto modernizácia sa teda vydarila. Čo sa týka všemožných systémov, tak rátaj aj s bezdrôtovým Android Auto a Apple CarPlay. Klíma ostala tradičná a to je len dobre. Ručná je rovnako masívna páka a nie tlačítko. Plusový bod pre Aronu. Priestoru je v jej útrobach dostatok aj pre veľkých chlapov. Za sebou by som sa odviezol aj z Bratislavy do Banskej Bystrice. Tam by som potreboval možno pauzu. Arona zároveň dodržuje zaužívaný komfort koncernu na MQB platformách. Je od podvozku tichá a rovnako aj aerodynamický hluk je minimálny. Arona niekedy trpela na hluk od strechy. Nová už s tým problém nemá. Zrejme viac izolácie.
Epilóg poslednej Arony
Bola práve toto Arona v jej najlepšej podobe u nás? Možno áno a možno aj nie. Podľa všetkého však bola posledná. Ja viem, nasľuboval som toho už veľa. Každopádne bola určite najkrajšia z tých všetkých. Nebola najlepšie vybavená, keďže jej chýba stále pár doplatkov. Aj po siedmych spoločných stretnutiach sme teda neotestovali viacero prvkov. Tá posledná, Experience, mala predsa len vyššiu výbavu a navyše dostala Digital cockpit, či 9.2″ displej s navigáciou. Mala dokonca aj Full LED High svetlá s typickým podpisom… Nevadí. Možno sa v budúcnosti predsa len ešte jednej dočkáme.
Nateraz však uzatváram kapitolu FR + 1.5 TSI, ako veľmi dobrá, vďačná a dokonca aj cenovo dostupná kombinácia. Dobre čítaš. Aj v dnešnej dobe inflácie stojí toto auto prijateľných 23 tisíc €. S automatom, v tejto výbave a na 18″ diskoch. Nechýba jej nič a ty by si o nej mal uvažovať. Ja by som určite bol za. A ako by vyzerala moja špecifikácia? Ja som veľkým fanúšikom Asphalt Blue farby. Na Formentore vyzerala úchvatne. Auto by som si zrejme objednal na 17″ diskoch a peniaze použil na nákup dizajnovo odlišných 18″. Z predfaceliftu najlepšie. Chcel by som aj digitálny kokpit, i keď tieto budíky majú niečo do seba. Rovnako by som si priplatil aj za väčší displej rádia a možno by som sa zamyslel nad Beats Audio. Adaptívny podvozok mi príde skôr, ako zbytočné minuté peniaze. A zvyšok by som ponechal tak ako je. Niet tomu už čo vytknúť. Absolútne!
