Volvo S60/V60 Polestar – model, ktorého mi je ľúto

Rýchly svet, rýchle prachy, rýchle autá. Tak by sme v jednoduchosti mohli definovať 21. storočie na našej planéte. Zároveň obrovské kontrasty medzi chudobným svetom a svetom tých bohatých. Na jednom konci našej Zeme vidíme vyhľadovaných ľudí v Afrike či Indii a na druhom konci multi-miliardárov v Monte Carlo či ako si nastupujú do svojich Private Jets niekde v L.A.. Rovnako tak to platí aj o dopravných prostriedkoch. Sen miliardára je vlastniť nejaké to LaFerrari či nedaj-bože Ferrari 250 GTO kdežto v Indii človek sníva už len o bicykli či Tuk-Tuku. No kde sme my, Európania? Na LaFerrari mnohí ani len nepomyslíme a bicykel, dá sa povedať, je pre nás už samozrejmosť. Máme však autá, o ktorých snívame od svojich 15-tich rokov, keď už sme psychicky vyrástli z detských snov, ako si kúpime raketoplán. Väčšinou sa vždy ťaháme k jednej značke alebo k jednému typu áut. Ja som sa tak našiel v Hot-Hatchoch.

Mojim pubertálnym snom vždy bol Ford Focus ST s prepĺňaným 2.5 litrovým motorom od Volva. Charakterný 5-valec s 226 koňmi, ktorého zvuk mi vždy stoporil tých pár chlpov po celom tele v časoch, keď som dospieval. Unikátne spojenie Pánov podvozkárov od Fordu a Pánov motorárov z Volva. A presne Volvo je tá značka, ktorej mi je trošku ľúto.

Ako som dospel a začal objavovať krásy automobilového sveta a toho môjho sveta rýchlych kompaktov, narazil som na jednorožca. Volvo S60 Polestar alebo jeho rodinný ekvivalent V60, s nafúknutým radovým 6-valcom pod kapotou. Ten produkoval síce len priemerných 350 koní, no na všetky 4 kolesá cez automatickú 6-stupňovú prevodovku. A pýtam sa, prečo muselo niečo takéto kvôli európskym emisným normám zomrieť?! Je mi smutno, že sa už nikdy asi nedočkáme takýchto sleeperov, ktorý navonok pôsobia nenápadne, no pod kapotou skrývajú flotilu plnokrvných koní. Ale hlavne ten 6-valec…

Volvo bolo rovnako nútené tými euro-debilkovcami!, dať do svojho najostrejšieho modelu štvorvalec. A to všetko kvôli emisiám a kvôli spotrebe. To, že ten tanker, čo tomu páprdovi z europarlamentu vozí benzín do jeho hybridu, vyprodukuje jednou plavbou viac emisií, ako všetky autá na svete za dva roky, je už ale v poriadku.

 

 

S60 bola vo svojom období naozaj jednorožec. Auto neskutočne dobre pripravené na trať, či na ďalšie úpravy čo sa motoru týka. Videl som týpkov, ktorí vytlačili z motoru T6 3.0 výkon 500 koní bez potreby vykovania motora! Za zmienku však stojí aj to, že Volvo sériovo do auta z výroby dodávalo 6-piestikové brzdy Polestar s plávajúcimi kotúčmi s rozmerom 371 mm. Pohon všetkých štyroch kolies aj napriek uloženiu motoru naprieč, uprednostňoval zadnú nápravu a každý, kto sa v S60-ke aspoň niekedy viezol, potvrdil, že mala neskutočný grip. Volvo prechodom na 2-liter možno pomohlo tej jazdeckej stránke, keďže eliminovalo tým do značnej miery nedotáčavosť, no stále budeme smútiť za tým 6-valcom. Volvu hrala do karát aj cena. Tá mierne prevyšovala 50 tisíc € a oproti konkurencii, ktorá ani jedna neponúkala 6-valec v kompakte, bola naozaj priaznivá. Aj preto moc nerozumiem tomu, prečo sa až tak nepredávalo?! Bolo to dizajnom? Slabou reklamou? Slabým povedomým o značke Polestar? To nevieme. Vieme však to, že tento modrý jednorožec bude za niekoľko rokov vyhľadávaný tovar a môžme predpokladať, že jeho cena bude časom len rásť. Rád by som sa však niekedy na ňom čo i len previezol nech si môžem dať bodku za týmto mojim menším snom.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *