Test – Nový Hyundai i30 prekvapil

Po prvom telefonáte od kolegu/kamaráta Paťa a po jeho slovách, že budeme testovať nový Hyundai i30 som ostal dá sa povedať v rozpakoch. Totižto pri spomienke na starú i30 sa mi nevybavovalo nič čo by som nazval pozitívnym zážitkom a chuťou vrátiť sa do toho auta. Ale povedal som si preč s predsudkami, Hyundai predsa sľuboval útok na premiantov a snahu konkurovať ba možno aj prekonať ostatných nemeckých kolegov tejto triedy. Odvážny zámer, ale podaril sa?!

 

Prvý kontakt

Dorazil som na vopred určené miesto stretnutia kde som už netrpezlivo čakal na Paťa, ktorý mal doviesť práve novú i30-ku. To státie tam mi trochu pripomínalo čakanie na starú kamarátku, o ktorej som počul, že začala robiť modeling a jej telo prešlo veľkou fyzickou transformáciou. A už ju vidím! Čierna labuť na 17″ diskoch s chrómovými doplnkami, to nebude sociálka si hovorím. Mal som pravdu. Pod kapotou benzínový motor 1.4 T-GDi čiže 103 kW/140 k čo znamená vrchol ponuky benzínových motorov spriahnutý so 7-stupňovou automatickou prevodovkou DCT. Akčná výbava NOW! s adaptívnym tempomatom a množstvom asistenčných prvkov. Teším sa! Zoberme ju teda na menší výlet hovorím!

Prvých pár metrov mi dáva pocit neistoty a niekoľko-krát si overujem či sedím naozaj v Hyundai. Nič v zlom, no povedzme si úprimne, stará generácia i30 za moc nestála, no postupne si Hyundai buduje v Európe celkom pekné meno, hlavne modelmi i20 a po novom aj i30, do ktorých sa pustil európsky tím inžinierov. A je to veru cítiť. Tým si odpovedám na svoju vlastnú otázku, či naozaj sedím v Hyundai. Áno sedím a som zatiaľ veľmi milo prekvapený.

i30-ka pri prvom kontakte uspela viac než dobre a reči neklamali, naozaj sa zmenila k lepšiemu.

 

Jazda

140 koní a 242 Nm dáva tomuto autu nižšej strednej triedy slušnú dávku dynamiky. Samozrejme 24-hodinovku LeMans by to s určitosťou nevyhralo, ale dokáže pekne pohladkať ego človeka pri predbiehaní alebo odpychu zo semafóru. V kombinácii s už spomínanou 7-stupňovou prevodovkou DCT dá toto autíčko stovku za 9,2 sekundy, čo je pri aute bez športového označenia taký lepší priemer. Prevodovka radí hladko, až tak hladko, že občas ani tak nemáte taký výrazný pocit zo zrýchlenia. Tento model sa štandardne dodáva s voličom jazdných módov. Sú tri a každý má, hlavne pri automate, svoj význam. Normal, ECO a Sport ich označuje Hyundai a líšia sa odozvou na plyn, radením a Sport dokonca mení aj tuhosť riadenia. Pre ľudí, ktorí si chcú užiť radosť z radenia rýchlostí sami, sem Hyundai prirobil pádla pod volantom. Výhodou je, že automat sám nepreradí a čaká na impulz od vodiča, no ten keď príde tak automat na chvíľku zaváha a preradenie má bohužiaľ dlhšiu odozvu v porovnaní napríklad s konkurenčným DSG.

Podvozok je jedna báseň, v porovnaní s predchodcom kde sa jednalo skôr o literárny žáner tragédie. Je tuhý, krásne presný, vie veľmi dobre filtrovať priečne nerovnosti na ceste a cítim z neho tú istotu, ktorá mi v uplávanej starej i30-ke chýbala. V kombinácii s obutím 225/45 R17 je auto na hrane jasne čitateľné a na moje prekvapenie ani raz sa nestalo, že by bolo nedotáčavé alebo naopak pretáčavé. Za limitom sa sunulo vždy neutrálne bokom čo len pridávalo pocit istoty.

Ďalšej veci, ktorej som sa pri i30-ke na základe skúsenosti bál bola papierová karoséria s príliš veľkým aerodynamickým hlukom už aj pri nižších rýchlostiach. Milé prekvapenie! A nie prvé a zjavne ani posledné, ktoré mi toto auto uštedrilo. Pri 130 km/h sme si mohli spolu šepkať, motor točil 2500 ot/min na prevode D7 a do kabíny sa hluk takmer vôbec neprenášal. Jediné čo bolo občas počuť boli rázy od cesty, ale to skôr pripisujem nižšiemu profilu pneumatiky.

Pokiaľ si priplatíte 2150€ za automatickú prevodovku, tak už ako štandard pri výbave NOW! dostanete adaptívny tempomat s funkciou auto Stop a auto Štart. Nie nejedná sa v tomto prípade o otravný systém Start/Stop (aj ten sa tu bohužiaľ nachádza), ale o schopnosť práve adaptívneho tempomatu zastaviť vozidlo až na nulu a potom stlačením tlačítka Reset ho opäť uviesť do chodu. Ten neustále meria vzdialenosť pred Vami idúcim vozidlom a pokiaľ to zastaví na križovatke, tak aj to Vaše bez zaváhania zastaví. Prijali by sme určite, ale aj možnosť zastavenia na červenej, na stopke alebo na vedľajšej ulici, ale to už je skôr len taký môj sen kam by sa to mohlo uberať a pre automobilky zatiaľ len sci-fi. Ajtak som bol znova veľmi milo prekvapený z tejto príjemnej funkcie.

 

Interiér/Exteriér

O dizajnovej stránke tohto auta tu moc toho písať nebudem. Iba možno len to, že mne sa páči ako zvonku tak aj zvnútra. Originálny neokopírovaný dizajn, ktorý pri zadnej partii pôsobí možno trošku chaoticky, ale ako komplet dáva zmysel. Občas na mňa dizajn zadnej časti pôsobil ako stlačený kombík. Že by zámer?! To sa nedozvieme, ale viem povedať len toľko, že vyvýšená strecha a väčší C-čkový stĺpik napomohli priestoru na zadných miestach. Ja, s výškou ako basketballista, som nemal najmenší problém sa dozadu napratať a to som mal nad hlavou miesto ešte minimálne tak 5 centimetrov. To isté môžem povedať aj o priestore na nohy.

Ako som už spomenul v úvode tohto článku snahu Hyundai-u priblížiť sa Nemcom, tak tu by som však mal zopár námietok. Palubná doska. Esteticky pekne pôsobiaca kulisa s vystúpeným multimediálnym systémom, chrómovými výduchmi klímy, mäkkým plastom na jej vrchu. Ale, oblasť okolo klimatizácie tiahnuca sa až po výduch na spolujazdcovej strane „ozdobená“ tvrdým, nevkusným plastom. A toto už prečo Hyundai?!

Čo sa týka multimediálneho systému, určite by som pri tejto cene už odporúčal priplatiť si 1300€ za väčší 8″ displej s navigáciou. Ten čo sa nachádzal v testovanom aute však neurazil no ani nejako extra nenadchol. Menší 5″ dotykový displej, ktorý však nepodporuje ani Android Auto alebo Apple CarPlay, ako o tri palce väčší kolega. Displej bol však pekne čitateľný aj na priamom slnku za čo môže hlavne matný povrch.

V interiéry na mňa trošku rušivo pôsobilo podsvietenie ovládacích prvkov. Jedno bolo biele, druhé modré a tretie zase biele. Zatiaľ čo Vám budíky v noci vypaľujú dúhovku v oku, nastavenie klimatizácie ledva vidíte, no dá sa to všetko personalizovať prípadne si na to zvyknúť.

Ako veľké plus hodnotím Full LED svetlomety. Svietia vynikajúco. Teda aspoň tie stretávacie. Pri automatickom prepnutí na diaľkové ma hneď upútal čierny, neosvietený priestor medzi stretávacími a diaľkovými. Neviem doteraz či to bol zámer, bolo to síce prv rušivé, ale po pár sekundách som to nejako prestal vnímať. Čo sa týka prisvetlovania do zákruty, to tu funguje dá sa povedať staticky, a to zapínaním ďalšieho LED prvku v svetle. Toto najlepšie funguje pri nižších rýchlostiach a pri ostrejších zákrutách, vo vyšších rýchlostiach sa to stáva účelovým.

 

Záverečné hodnotenie:

Za tých pár dní čo sme mali možnosť tento Hyundai testovať som si k nemu spravil určitý vzťah. Nespomínam si, že by sa niekomu podarila takto napraviť reputácia pri svojom kľúčovom modely ako práve Hyundai-u. Dizajnovo vo mne nezanechal až takú emóciu keďže je v tomto nová i30-ka konzervatívna (ako Nemec). Podvozok, motor, prevodovka a asistenty, všetkému dávam známku výborná naopak toto hodnotenie si nezaslúži spracovanie palubnej dosky a banalita ako podsvietenie budíkov.

Celkovo udeľujeme novému Hyundai i30 hodnotenie: 8,5/10

 

Za zapožičanie testovaného auta ďakujeme autorizovanému dílerovi značky Hyundai – Autopolis s.r.o.

One thought on “Test – Nový Hyundai i30 prekvapil

  • 19. decembra 2017 at 13:32
    Permalink

    Mal som moznost testovacej jazdy s tymto autom. V zasade suhlasim s tym, co tu bolo napisane, riadnu davku vyhrad ale mam k prevodovke. Pokial sa na auto netlaci, je vsetko OK. Po raznom pridani plynu ale akoby prevodovka najprv podradila o jeden stupen, potom o druhy a nakoniec aj o treti, vo vysledku to podradenie trvalo dlhsie, ako keby som to urobil manualne. Ked som manualne podradil o 2 kvalty padlom , ze idem predbiehat no auto predo mnou zacalo brzdit, tak som trochu uvolnil plyn a automat ihned radil hore. Lenze v tom istom okamihu som zadupol plyn do podlahy, z prevodovky sa ozvala slusna rana, auto poriadne trhlo, automat sekundu premyslal co vlastne chcem a az potom podradil. Ten automat skratka este nie je vychytany.
    Inak velmi prijemne ma prekvapila dynamika – na 103 kW je to auto nadmieru svizne, ani moje obstarozne 162 kW Mondeo nie je vyrazne rychlejsie (1200 vs 1600 kg robi svoje). Momentalne je i30 1.4TGDI s manualom #2 v mojom zozname.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *