Test jazdenky – Seat Ibiza SC 1.2 Tsi

Krčmová nočná mora. Tak nejako by som začal hovoriť o tomto aute, no nie asi ani tak o ňom ako o jeho motore. Tŕň v oku mnohých motoristov, malo-objemový štvorvalec týraný turbom, ktorému permanentne preskakuje rozvodová reťaz a veľa to žerie. Teda tak aspoň o ňom hovorí automobilová verejnosť. Áno bol problém s týmto motorom, ale vo veľa prípadoch v medzikuse volantu a sedačky. Hneď na začiatok by som povedal, že longlife interval pre tento motor je hlúposť najväčšieho zrna, ktorý zrejme inžinieri vymysleli pod parou. Pokiaľ človek zanedbá výmenu oleja samozrejme, že niečo nebude následne v poriadku. Inak sa netreba čoho obávať. Seat, resp. VW sa s týmto motorom vrátil do starých čias. No uznajte, 8-ventil bez EGR ventilu to znie ako keby sme sa bavili o motore z 90. rokov.

Pohon

105 koní, 175 Nm tak znejú jeho parametre. Spolu s autom to tvorí vynikajúci kompromis dynamickej a zároveň úspornej jazdy. Reálne sa s týmto motorom dá jazdiť za 6l/100 km v meste a mimo to ešte o liter klesne, no úprimne, turbo, ktoré tlačí do motoru tlak 1,6 baru človeku málokedy dovolí aby jazdil naozaj úsporne. Pri jazde na diaľnici tomuto autíčku ale chýba 6. prevodový stupeň keďže pri 130km/h točí motorček cca 3100 ot/min a spotreba stúpne na cca 7l/100km.

Výrobcom udávane zrýchlenie z 0 na 100 km/h je presne 9,8 sekundy. Po viacerých meraniach na rovinke pri perfektnej konštalácii hviezd a ustálenom toku riek, sme sa dostali na hodnotu 8,9 sekundy a GPS maximálka atakovala hranicu 205 km/h.

Jazda

Označenie SC nie je pri tomto modeli len tak. Presnejšie znamená Sport Coupe a od klasickej 5-dverovej verzie sa líši v sérii tuhším podvozkom o 10%, širším obutím a lepším feedback-om od riadenia. Mňa konkrétne zaskočilo hlavne to širšie sériové obutie. Auto jazdí na pneumatikách s rozmerom 215/45 R16. Len tak pre info, napríklad taká Fiesta ST alebo Clio RS jazdia na o centimeter užších pneumatikách 205/40 R17. S týmto obutím však toto malé autíčko dostalo neskutočne presnú stopu a je s nimi krásne predvídateľné. Pokiaľ človek chce toto auto dostať na hranu svojich možností bude určite k tomu potrebovať naozaj veľkú guráž a minimálne trojciferné číslo na tachometri.

Podvozok nie je zlý. No nie je ani najlepší. V porovnaní s predchádzajúcou generáciou Ibizy 6L je na tejto generácii podvozok síce oveľa viac komfortnejší no aj s oveľa výraznejšími náklonmi karosérie čo sa negatívne prejaví na horšom prenose váhy pri prechodoch z jednej zákruty do druhej. Mäkší podvozok však pozitívne vplýva na filtrovanie nerovností na ceste, auto nie je uskákané a dokáže pekne odfiltrovať nerovnosti aj na vonkajšom zaťaženom kolese.

Pohotovostná hmotnosť sa zastavila na hodnote 1090 kilogramov s 80% prevádzkovými látkami a 75 kilogramovým vodičom. Oproti verzii 6L výrazne schudla, ale k tomu napomohol samozrejme aj oveľa ľahší motor s celo-hliníkovým blokom.

Konkrétnemu testovanému kúsku svieti na tachometri 81 tisíc kilometrov. Aj napriek tomu nie je cítiť, že by podvozok stratil svoju tuhosť, všetky jeho diely sú vo veľmi dobrom technickom stave a aj po šiestich rokoch má k jazde čo povedať. Pokiaľ však človek vyhľadáva komfortnejšiu jazdu, určite odporúčam vyššie obutie ako na testovanom kúsku keďže nízky profil pneumatiky sa záporne prejavoval na prenose nepríjemných zvukov do interiéru.

Interiér/Exteriér

Seat-u sa nedá poprieť, že sa všemožne snaží odlíšiť od zvyšku VW group. Španielska značka vnáša do dizajnov svojich vozidiel kus temperamentu a emócii čo koniec koncov zakladajú na tom aj svoj slogan „Auto emoción„. V tomto sa im však darí perfektne. Málo kto by totižto povedal, že práve Ibiza 6J je postavená na platforme rovnakej ako má VW polo alebo Škoda Fabia rovnakého modelového roku.

O dizajn sa pri generácii 6J postaral človek menom Luc Donckerwolke, ktorý sa do automobilového sveta zapísal aj autami ako Lamborghini Diablo, Murciélago alebo Gallardo a jeho rukopis sa objavil aj v značke Bentley pri modeloch Flying Spur a koncepte EXP 10. Možno to tak cítim len ja, ale je zopár prvkov v interiéri aj exteriéri, ktoré odkazujú práve na dizajn „Talianského býka“. Delený A-čkový stĺpik, vystúpené okrúhle výduchy klimatizácie, palubná doska s viditeľným sklonom smerom k spolujazdcovi alebo vystúpené zadné blatníky a nad nimi sa tiahnuca línia od dverí až po zadné svetlá vytvárajúca takmer rovinu.

No stačilo, prestaňme lietať v oblakoch a začnime sa na to pozerať ako na Seat. Pekný! Oproti staršej „bacuľke“ 6L je vidieť výrazný pokrok čo sa dizajnu týka a mám pocit, že táto začala robiť fitness. Jednoznačne jej to prospelo a jej línie sú agresívne, dravé a vyrysované. Je ju veru za čo chytiť!

Interiér dostal do vienka oveľa väčší vnútorný priestor, viac odkladacích priestorov a hlavne priestor pre cestujúcich je bohatší. Teda aspoň pre tých vpredu. Vo verzii SC sa bohužiaľ na zadných sedadlách človek vyšší ako 180 centimetrov neodvezie a nie to ešte pohodlne. Nehovorím teraz o priestore na nohy, ktorý je samozrejme vrámci možnosti 3-dverového auta, ale priestoru na hlavu je žalostne málo a vyšší človek má po jazde šancu na návštevu ortopéda po tom ako ho sekne v krku keby sa tam mal natlačiť.

Najčastejšie problémy

Ako som v úvode spomínal, najväčším psychickým problémom týchto áut bol práve motor. Nazval som ho psychickým práve preto, že mnohí ľudia majú pred ním akýsi blok aj preto že má nízky objem, ale ten hlavný dôvod je, že jeho rozvody sú fakt chúlostivá súčiastka. Pri tomto kuse bola rozvodová reťaz aj s napínacími mechanizmami menená pri 32 tisícoch a odvtedy je už pokoj. Problém býva v tom, že rozvodová reťaz je napínaná kladkovým olejovým mechanizmom, ktorý po zhasnutí motora stratí svoj tlak a reťaz ostane nenatiahnutá. Tak pri štarte často človek počuje jemné chrastenie od rozvodov kým sa tlak znova nevyrovná a reťaz sa nenatiahne. Niekedy sa môže dokonca stať, že reťaz preskočí, ale to už býva až v tých najhorších prípadoch kedy človek zanedbá včasnú výmenu.

Ďalším problémom pri týchto autách býva elektrická sústava. Slabá izolácia vodičov vie človeka pri tomto autíčku naozaj potrápiť. Najhoršie sú na tom vodiče vedúce do zadnej časti vozidla, konkrétne osvetlenie ŠPZ-ky a sústava parkovacích senzorov. Tie boly K.O. po piatich rokoch a po roku sa k nim pridali konektory v prechodke predných dverí aj s hĺbkovými reproduktormi.

Pokiaľ dostanete na výber a nechcete riešiť maličkosti v aute, určite si vyberte variantu bez panoramatickej strechy. Nie že by to bol škaredý dizajnový prvok alebo neužitočná vec, ale človek stráca pri presklenej streche komfort. Totižto tesnenia, ktoré sa nachádzajú medzi sklom a karosériou začnú po čase nepríjemné vŕzgať a to hlavne pri prejazdoch zákrutami a nerovnosťami kedy karoséria pracuje a „krúti sa“.

Záver

Seat Ibiza generácie 6J z rokov 2008 až 2017 je podľa nášho názoru super auto. Človek má na výber dokonca z troch karosárskych verzií (3-dver., 5-dver., kombi) čiže je si z čoho vybrať. Pri verzii SC sa jedná o dynamické prekvapko aj s motorom 1.2 Tsi 105k. Pokiaľ však chceš niečo ešte svižnejšie tak v ponuke boli aj agregáty 1.4 TSI, ktoré boli vypumpované na 150 alebo až 180 koní v prípade verzie Cupra.  Náklady na servis sú pri tomto aute minimálne. Zatiaľ. Je otázne čo ukáže čas pri malých objemoch, ale my pevne veríme, že si udržia svoje renomé, ktoré už teraz je síce trošku naštrbené.

 

Klady a zápory:
  • + pomer cena/kvalita spracovania
  • + dizajn
  • + komfortne naladený podvozok a tuhý aj po rokoch
  • + spotreba okolo 6l/100 km
  • + motor!
  • + bezkonkurenčná výbava v tejto kategórii
  • + dynamické vlastnosti
  • + batožinový priestor (až 284 litrov)
  • + priestor na predných sedadlách
  • + odkladacie priestory

 

  • – väčšie náklony karosérie
  • – na môj vkus stále preposilované
  • – stratená tuhosť karosérie pri strešnom okne
  • – chúlostivý rozvodový mechanizmus pri 1.2 TSI
  • – nekvalitná izolácia vodičov a konektorov
  • – priestor na hlavu na zadných sedadlách
  • – strešné okno sa dá len pootvoriť (čo je škoda)
  • – vyššia spotreba na diaľnici

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *